úterý 29. prosince 2015

Pán propasti - Kapitola 7

Jej ruka bola už na polceste k nemu, keď ju v obavách stiahla, že vycíti jej poškvrnenú krv. „Som špinavá, pán môj. Sám si to povedal."
Jeho ruka sa zovrela do päste, dokonca aj oči mu stmavli do čierna. Otočil sa, zatlačil na dvere a ona mala hrozný pocit, že ho zranila. Ale to sa nemohlo stať. Pretože ona je tá s veľkým nosom, kostnatá, tá nevzhľadná. Aký muž by sa urazil, že ho nevzala za ruku?
Ale on je prekliaty, zašepkala jej ďalšia časť mysle. Nepozná priateľstvo alebo lásku, či dotyk ženskej jemnosti.

Liliana bola tou poslednou osobou, ktorá by ho také veci mala učiť, dokonca aj keď mala ako dieťa za priateľa kuchára. Začínala sa obávať, že Pán Čierneho hradu nemal nikoho. Zahryzla si do pery, vošla do izby a videla, ako hľadí z okna, chrbtom k nej. „Tam,“ ukázal k miestu po jeho pravici.
Obzrela sa a uvidela kamenný bazén plný chladnej, čírej vody, kocku mydla položenú pri hrubom uteráku. Zhlboka sa nadýchla a ucítila čerstvosť byliniek, tá sladká vôňa jemného mydla bola pre ňu luxusom. Nedočkavá začať, ponorila prst do vody a trhla sebou... dostala nápad.
„Tá voda je veľmi studená," povedala, vykročiac k východu.
Nič nepovedal.
Nadýchla sa a dúfajúc, že sa nezosmiešni, prešla k nemu a veľmi opatrne položila ruku na jeho chrbát, práve pod lopatku, teplo ktoré z panciera cítila, ju šokovalo. Predtým bolo studené, tým si bola istá, ale teraz akoby pulzovalo životom, akoby sa menilo na živú kožu. „Prosím, pán môj. Nemohol by si použiť svoju mágiu, aby si ju pre mňa zohrial?"
Mohla použiť svoju vlastnú, ale to by mohol odhaliť jej identitu krvavej čarodejnice – a on bol princom Eldenu. Vo svojom vlastnom tele mal neuveriteľnú silu, okrem tej, ktorú prijal s brnením Strážcu Priepasti.
Mierne pootočil hlavu, akoby jej požiadavku zvažoval, jeho vlasy boli pri záplave svetla z okna žiarivo zlaté. V tvári sa mu mihla prefíkanosť. „Zatiaľ čo sa budeš kúpať, budeš pokračovať v rozprávaní."
Dych sa jej zasekol v hrdle. „Pán môj, to je nevhodné."
Otočil sa, zízal na ňu zvedavými očami ako mačiatko – a znovu boli zelené. „Prečo?"
„No-" Zmiatol ju, tento muž s jeho inteligenciou a temnou a divokou nevinnosťou. „Nemôžem pokračovať v príbehu nahá!" povedala napokon.
Pokrčil plecami pokrytými brnením, ktoré sa menilo na živú kožu. „Voda ťa zakryje." S tým sa vydal k vode.
Kým sa jej podarilo dostať sa z toho ohromného šoku a nasledovať ho, z obrovského kúpeľa začala stúpať para, Pán Čierneho hradu tam stál s malým, potešeným úsmevom v tvári.
Zistila, že sa jej pery samé skrútili.
„Nemôžem čakať, kým sa poriadne vykúpeš."
Celé telo sa jej rozochvelo očakávaním.
Keď sa ten obrovský smrtiaci muž nepohol, založila si ruky v bok. „Budem pokračovať v rozprávaní, ale nevyzlečiem sa pred tebou."
Nastalo krátke, napäté ticho, keď sa jeho výraz zmenil a úsmev nahradilo niečo horúcejšie, ale ani trošku nevinné. Znenazdajky už nebol hrôzostrašným pánom, ale jednoducho chlap, ktorý sa na ňu díval spôsobom, akým to ešte nikdy žiadny muž neurobil.
Zovrelo jej hrdlo, v žalúdku sa jej prebudili motýle, krv jej zovrela, potom chlad ... jej otec sa o to postaral, Liliana nebola hlúpa. Vedela, že nebola ženou po akej by muži túžili. Aj keď sa ju čarodejníci pokúšajúci sa zaštítiť otcovým patronátom pokúšali presvedčiť, že ju vidia inak.
Ale ona videla zimomriavky odporu, ktoré nedokázali skryť, ich úškľabky, keď si mysleli že ich nevidí. Ale tí muži jej nemohli ublížiť. Jej srdce už vtedy bolo také pomliaždené, že nedokázalo cítiť ostne ich urážok. Ničím sa nemohli porovnávať s krutosťou jej otca.
„Možno si moje prekliatie," vravel, keď ju nútil stáť pred ním, mladú, krehkú, so srdcom dvanásťročného dievčatka. „Spal som s najkrajšou ženou kráľovstva a splodil toho najohavnejšieho tvora, aký sa kedy narodil. Áno, možno si trest za moje hriechy."
Ďalší deň, ďalší rok.
„Poď, dcéra, snáď sa nebojíš pomôcť svojmu otcovi?"
„Otec, nie, ja -"
„Bojíš sa, že by moja mágia zničila tvoju tvár?"
„Tá kyselina-" vykríkla, pretože sa napriahol a jedným úderom jej rozbil nos. „Tak," povedal s nechutným úsmevom, zatiaľ čo sa ona pokúšala zastaviť krvácanie za pomoci svojej zástery. „To sa zahojí, aj keď ty zostaneš škaredá ako vždy, ale teraz sa už nemusíš znepokojovať kvôli bolesti."
„Liliana."
Hlboký mužský hlas, nie jej otca, nie zraňujúci a zlomyseľný a -
„Liliana." Tentoraz bol hlas podfarbený netrpezlivosťou a prerazil opar jej spomienok.
Nadvihla hlavu, zahľadela sa do tých chladne zelených očí, ktoré vraveli, že ju veľmi chce vidieť nahú. Žilami sa jej prehnala horúčava, ale ona ju stlmila svojou praktickosťou. Tento muž nebol ako ostatní, nemal v úmysle ponížiť ju – ale pri jeho živote v Čiernom zámku nebolo pravdepodobné, že prišiel do kontaktu s mnohými ženami. Bolo celkom možné, že dokonca aj to najškaredšie dievča všetkých kráľovstiev mohlo zaujať jeho pozornosť.
„Povedala som, že sa pred tebou nevyzlečiem." Ruky nechávala založené na hrudi, zakrývajúc pevné hroty bradaviek, zahanbená vlastnou reakciou.
Na tvári sa mu ukázalo zamračenie, keď ju napodobnil. „Som Pán Čierneho hradu. Ty si moja slúžka." Nadvihol obočie. „A taktiež môj väzeň."
„Aj Bard sa pred tebou kúpe nahý?"
„Neprajem si, aby sa predo mnou kúpal nahý Bard."
Zazerala na neho, vedela, že ak sa teraz vzdá, bude po všetkom. Aby ho vrátila Eldenu, musí ho vyzvať, prebudiť.
„Žiadne rozprávanie."
„Budeš pokračovať v rozprávaní alebo budeš hladovať v kobke."
„Fajn."
Zavrčal. Skutočne zavrčanie, ktoré akoby poškriabalo každý kúsok jej kože. Potom sa zvrtol a otočil sa chrbtom. „Máš dve minúty."
„Nemyslíš si, že sa skutočne-"
„Už len minútu a trištvrte."
„To bola len sekunda!" Uvedomujúc si, že ho neoklame, strhla zo seba šaty – vrátane spodnej bielizne, ktorú si prala včera – s takou zúrivosťou, že počula, ako sa trhá a skryla sa v kúpeli. Voda ju zakryla práve v okamihu, keď sa otočil.
Jeho sklamanie bolo očividné. „Para ťa skrýva veľmi dobre."
„Áno," povedala, hruď sa jej vzdúvala, kým sa pokúšala lapiť dych. „To áno."
„Nabudúce tak veľmi vodu nezohrejem." Prešiel cez miestnosť a zdvihol jej oblečenie. Potom pokračoval v jeho prezeraní, špecifickú pozornosť venujúc jej spodnej bielizni.
„Čo," podarilo sa jej dostať zo seba cez to poníženie, „to robíš?"
„Pozerám sa." Zamračil sa. „Nepáči sa mi to." Na jej zdesenie sa dal do trhania jej tuniky, nohavíc a spodnej bielizne na malé kúsky. „Topánky si môžeš nechať."
„Prestaň!" Nahla sa cez okraj kúpeľa, ale on len pokračoval v metodickej deštrukcii , dokonca aj keď sa jej prsty obšuchli o jeho brnenie. Čoskoro bolo jej oblečenie zredukované na hromadu handier, ktorú vlastnou topánkou odkopol do kúta.
S plačom na krajíčku na to miesto civela. „Čo teraz budem nosiť?" Mala len svoje šaty, ktoré boli po jej snahe odstrániť krvavé škvrny ešte stále vlhké.
„Povedz mi ten príbeh a ja pre teba jedny šaty ukradnem."
Nevedela či to myslí vážne – alebo ju o tom chce len presvedčiť –, ale vedela, že ju má presne tam, kde chcel. To ju naučí prieť sa so Strážcom Priepasti. Odfrkla si, stiahla sa hlbšie do kúpeľa a ponorila hlavu pod vodu, aby si prečistila myseľ a namočila vlasy. Keď sa vynorila, vyšiel z nej prekvapený, nedôstojný zvuk.
Stál nahnutý nad hranou bazéna, tak blízko, že sa mohla pohnúť a perami mu prejsť po tvári. Och, skvelé. Prehltnúc šialené nutkanie, ktoré ju nabádalo reagovať ako žena na muža, ktorý sa na ňu díval, akoby bola obzvlášť chutné jedlo, odtiahla sa, až pokiaľ za chrbtom nezacítila múr.
Ale stále bol dosť blízko, bez ohľadu na to, že bazén bol obrovský. „Kde je mydlo?"
Zdvihol ruku a pritisol si štvorcovú kocku pod nos. „Pekne vonia."
Mala chuť sa rozosmiať. „Daj mi ho."
„Nie."
Frustrovane ho postriekala vodou, neskoro si uvedomiac, že bol silný muž, taký silný, že dokázal zraniť. Šokovane sa stiahol, ale keď ho voda zasiahla, nevyzeral nahnevane. Miesto toho si zotrel s tváre kvapky vody a... usmial sa.
Rozum sa jej jednoducho zastavil.
Jej sen ako zachráni dieťa a spojí ho so stratenými dedičmi Eldenu, zostal v úzadí.
Znovu sa nadýchol vône mydla, akoby to bola tá najlepšia vec, akú kedy ucítil. Urobí to isté aj s ňou, keď sa tým mydlom poumýva? Zahryzla si do spodnej pery, snažiac sa nad sebou znovu získať kontrolu. Pretekajúc túžbou alebo nie, nechcela, aby si k nej Strážca Priepasti pričuchol. Len by ju viac nenávidel, keby zistil, koho krv jej koluje v žilách.
Tá myšlienka ju schladila, ale potom podržal mydlo smerom k nej... a uchmatol ho v momente, keď sa priblížila a siahla po ňom. Stuhla. Znovu jej ho ponúkol... trošku ďalej. I keď poznala jeho hru, nezdržala sa – až pokiaľ nebola tam, kde začala, na samom okraji –tvárou v tvár jemu. „Daj mi moje mydlo," zašepkala, „a ja ti poviem príbeh o troch princoch a princeznej." Úmyselne vynechala meno kráľovstva Elden. To by ho mohlo zasiahnuť a mohol by odmietnuť počúvať to, čo mu musela povedať.
Zaváhal. „Poď bližšie."
„Som dosť blízko." Tak blízko, že videla každú zlatú mihalnicu, ktorá tienila tie krásne zelené oči, v ktorých jase by sa dokázala stratiť.
Nie.
To slovo vytrysklo z krvavej mágie v nej, bolo ako rana bičom, pripomienka, že nemôže podľahnúť prepychu stratiť sa v jeho očiach, zabudnúť, že tu bola, aby ho vyslobodila z jeho väzenia a vzala ho do Eldenu.
Neskôr...
Jej srdce sa zachvelo, pretože bolo nepravdepodobné, že by premohol jej otca. Aj keby to dokázala, bola dcéra Krvavého čarodejníka. Ak sa kráľovstvo Eldenu nezachráni, a možno sa to ani nestane ak im nevráti strateného princa, bude vyhostená za hranice ríše, do temných miest, kde sa potulujú len požierači skál.
„Liliana."
Pri mužovej žiadosti zažmurkala a načiahla sa za mydlom. Posunul ho mimo jej dosah tak rýchlo, že takmer vstala, takmer zabudla, že je veľmi, veľmi nahá. „Chceš, aby som bola čistá, alebo nie?" spýtala sa, klesla späť.
Jeho výraz sa zmenil na zamyslený.
Koža na ramenách jej tŕpla pod intenzitou jeho pohľadu, pod vodou si založila ruky. „Fajn. Takže žiadne rozprávanie."
Opieral sa o kraj, s uspokojením v krivke jeho pier, ktoré chcela ochutnať tak veľmi, až sa jej skrúcali prsty na nohách.
„Nemáš oblečenie," Pripomenul jej ohľaduplne.
Šokovane otvorila ústa, práve jej povedal, že je tu efektívne uväznená, až kým sa nerozhodne, že ju nechá ísť. „Ty... ja..." Zaklapla ústa, otočila sa mu chrbtom a začala si drhnúť kožu čistou vodou.
„Liliana."
Pokúšala sa nepremýšľať o skutočnosti, že bola odkázaná na tohto chlapa, ktorý dokázal vystrašiť dokonca aj tiene, sústredila sa na špinavú škvrnu, ktorá akoby sa jej vtlačila do kože. Cítila sa strašne, keď si uvedomila, aká je špinavá – och. To nebola špina. Bola to jazva po popálenine, staršia, taká stará, že na ňu takmer zabudla.
Poď sem, Liliana. Tá jašterica ti chce len povedať ahoj.
V ten deň kričala, kým nestratila hlas a to ho prinútilo smiať sa tak veľmi, až mu po tvári stekali slzy.
„Liliana."
Spôsob akým Pán Čierneho hradu vyslovil jej meno bol taký odlišný od toho, akým to robieval jej otec – miesto toho, aby jej pri ňom tuhla krv v žilách, tá tichá požiadavka jej zaliala prúdom tepla tú najdôvernejšiu časť tela.
„Liliana."
Teraz v ňom bola nebezpečná netrpezlivosť. Časť v nej, tá časť, ktorá sa bojí mužského hnevu, jej vravela aby sa v sekunde otočila a dala mu, čo chce. Ale druhá časť – tá nahnevaná, frustrovaná ženská časť – ju nútila udržať hlavu otočenú k stene v tvrdohlavom odmietnutí. Možno to bolo hlúpe... a možno to urobila, aby jej ublížil, aby zničil to klíčiace semienko zraniteľnosti, z ktorého mala strach.
„Tu, vezmi si to mydlo."
Ostražito sa obzrela ponad plece a uvidela mydlo na kraji kúpeľa a jeho vo dverách. Vydala sa k nemu, presvedčená, že skôr ako naň dosiahne, odstrčí ho svojou mágiou. Ale jeho postoj zostal rovnaký, zdvihla kocku a privoňala k nej.
„Nádhera." Taká bohatá a znamenitá, že si takmer nevšimla ako odchádza. „Kam ideš?" Žiadne ubližovanie, žiadna bolesť, aj napriek jej činom, ktoré by otec nazval drzými, a to len prehlbovalo jej ovplyvniteľnosť, robila ju slabšou, čo si nemohla dovoliť, ak chce otca zabiť.
„Opustím ťa, aby si sa mohla vykúpať." Tie slová zneli meravo, rozčarovanie v jeho výraze bolo podfarbené hnevom.
To ju prekvapilo, ten divoký záblesk jeho emócií. Tento muž, svitol v nej náznak nádeje, nevedela, ako ukrýval svoju skutočnú tvár pred svetom... ako nikdy nevedela, kedy na ňu zaútočí, dokonca aj keď sa na ňu díval s úsmevom. „Ešte som ti nepovedala ten príbeh."
Zaváhal. „Povieš mi ho?"
„Samozrejme. Vždy dodržím dohodu." Aj keď jej ženské inštinkty boli hrdzavé a nepoužívané – a hoci mala žalúdok dolu pod vodou stiahnutý, snažiac sa potlačiť tie motýle v ňom –, začala si rozotierať mydlo po koži paže, na žinku ani nepozrela. „Keďže si mal také potešenie z toho, ako si ma trápil, ja ťa potrápim tiež."
Teraz sa mu v očiach mihla jasná iskra a potom bol znova vedľa bazéna, jeho ruky – pevné, svalnaté, silné pod tekutým pohladením brnenia – opreté o kraj. „Bojuješ so mnou, Liliana."
Bolo zbytočné niečo hovoriť, keď ste zvážili, že sa mu nikto neodvážil odporovať, tomuto temnému pánovi. „Trošku," povedala, „ale nie veľmi. Bolo to takmer zábavné."
Zamyslel sa nad tým, jeho výraz bol zase sústredený. „Deti v dedine sa hrávajú."
Položila mydlo na kraj vedľa jeho ruky, nadvihla si vlasy. „Čo si robil, keď si bol dieťa?"
„Nepamätám si, či som bol dieťa."
Prsty sa jej zachytili do toho potkanieho hniezda na vrchu hlavy, zaťahala a niekoľko ich vytrhla, zatiaľ čo sa pokúšala spracovať, ako asi sútok kúziel jeho matky a jej otca musel dokázať, že úplne zabudol na svoje detstvo. Buď sa mu spomienky stratili pri zranení – alebo možno nemal detstvo. Bolo by možné, že bol držaný v akejsi forme väzenia, až pokiaľ nebol dosť starý na to, aby sa dokázal postarať sám o seba?
„Všetky si vytrháš."
„Čo?"
„Tvoje vlasy."
„Ach." Unavene spustila ruky. „Ostrihám si ich hneď ako sa dostanem z kúpeľa. To je jediný spôsob, ako ich rozmotať."

Z hrdla mu vyšiel zvláštny zvuk, z ktorého sa jej rozochveli stehná. „Rozmotám ti ich."

13 komentářů:

  1. Diky za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Ďakujem za preklad :-D

    OdpovědětVymazat
  3. Mockrát děkuji za překlad a korekturu další kapitoly.

    OdpovědětVymazat
  4. Srdečná vďaka za preklad... :-);-)

    OdpovědětVymazat
  5. Ďakujem, za super kapitolu, veľmi sa teším na pokračovanie :)

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji koc za překlad

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem za preklad! :D

    OdpovědětVymazat
  8. Děkuji mnohokrát za další kapitolku !!!

    OdpovědětVymazat
  9. Díky za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  10. Super !!! Díky moc za překlad a korekci další kapitolky !!!

    OdpovědětVymazat
  11. Moc díky za překlad.

    OdpovědětVymazat