sobota 15. srpna 2015

Upíří nevěsta - Kapitola 23



Shiwavn sa krčil na kúsku zeme, kde zabili jeho otca. Očakával, že ho zaplavia spomienky, sťahujúc ho pod vlnu utrpenia, ale napodiv sa to nestalo. Cítil ľútosť, samozrejme, pre silného muža ktorého stratil. Ale omnoho silnejším sa stalo očakávanie čo sa stane. Alyssa je neďaleko.
Ešte ju nevidel, ale konečne zachytil aspoň náznak jej úžasnej vône.
Vône, ktorou sa plánoval obklopiť po zvyšok svojho života. I keď ju predtým obviňoval, že v ňom jej oči spúšťajú nočné mory, teraz sa ukázalo, že to jeho oči sa mýlili. On nevidel dostatočne hlboko, aby uvidel úžasnú ženu, ktorou bola.

A aby bol úprimný, bol rád, že mu jej oči pripomínajú, čo stratil. Bol rád, pretože takto nikdy nezabudne ako rýchlo mu niekto, koho miloval, môže byť vzatý. A on by si ju samozrejme viac vziať nedal.
Okrem toho, tie oči boli jej súčasťou a on z nej chcel každý kúsok, ktorý mohol dostať. Bola jeho. Jeho démonka, jeho upírka. Jeho láska.
Prehľadával oblasť, oblasť tak tak značne rozdielnu na akú si spomínal. Bola tu postavená dedina. Kedysi tu bol len les, teraz tu stáli domy zo slamenou strechou roztrúsené všetkými smermi. Monotauri a kentauri v súlade pracovali spoločne, záhradníčili, pílili, vyťahovali vodu z prameňa. Deti vykrikovali a hrali sa, v radostnej bezstarostnosti sa smiali.
Shiwavn sa oprel o stenu, pokúšajúc sa vyzerať nenápadne. Ale viacero žien už vo vetre zachytila pach nymfy a zastali, pokúšajúc sa ho zachytiť aj pohľadom. Ich tváre zafarbila žiadostivosť a niekoľkým mužom následne zúrivosť.
Bol nymfa. Pre neho to bol obvykle len obchod. Bol len prekvapený, že po celodennej ceste sa za ním neťahala cestička žien. Možno ich jeho zamračenie všetky odohnalo.
Bol prinútený k sebauspokojovaniu snáď desaťtisíc krát, len aby nazbieral dostatok sily, aby sa sem dostal – a na boj, ktorý ako vedel, príde. Ale teraz bol pripravený. V mysli mal myšlienky len na Alyssu, myšlienky, ktoré ho udržiavali dostatočne vzrušeného a silného. Prinajmenšom v to dúfal.
Alyssa sa vynorila spoza rohu neďalekej stajne, špičkou topánky kopajúc do kamienkov. Mala na sebe dlhé žlté rúcho, s kapucňou pretiahnutou cez hlavu. Spoznal jej zmyselnú chôdzu, sladké naklonenie jej hlavy. Viac, vedel ju vycítiť všetkým, čo v sebe mal.
Radosť, žiadostivosť a láska sa vrátili v plnej miere, ohnivo sa do neho zabodávajúc. Kým sa do nej vpíjal, telo sa mu roztriaslo. Myslela si, že pred kentaurami schová svoje dedičstvo? Väčšina tvorov sa obávala upírov a rovnako i démonov. Alebo počula o jeho príchode a predpokladala, že by ju po ukrytí svojej tváre nespoznal?
Toto bolo niečo, čo svojej žene nemohol dovoliť.
Jej krok ani len nespomalil a prichádzala k nemu bližšie a bližšie. Bola už takmer na dosah ruky… takmer… vtlačil sa hlbšie do tieňov, pretože znehybnela a nadvihla hlavu. Kapucňa jej spadla dozadu a zavetrila.
Tvár jej pokrylo zdesenie a potkýnala sa dozadu.
Neochotný dať jej šancu na útek, sa po nej vrhol, nadvihol ju do výšky a plný nápor pádu vzal na seba. Lapala po dychu a kašľala, ale vytiahla dýku a priložila mu ju ku krku.
„Bodni ma, ak chceš, ale mala by si vedieť, že som tu preto, pretože som si o teba robil starosti,“ povedal, pevne ju držiac, aby jej zabránil v úteku.
„Si tu, aby si sa pomstil,“ zachripela.
„Nie. Kvôli tebe.“
Zatlačila nôž hlbšie a on ucítil perličku stekajúcej krvi. Ľudia okolo ich sledovali, neistí, čo to má znamenať.
„Starajte sa o svoje veci,“ zvolal, aby odvrátil ich pozornosť od Alyssy. Bohovia, bola tak krásna. Ako jej mohol toľkú dobu odolávať.
„Neprijmem trest za to, čo som urobila,“ povedala mu. „Bolo to nutné.“
Jej váha na ňom bola lahodná, ale prevalil ich, vtisnúc jeho nohy medzi tie jej, len pre lepší pocit. Prižmúrila oči, ale čepeľ stále držala na svojom mieste. Našťastie sa nesnažil ujsť.
„Prečo si sem prišla?“ spýtal sa. „Na toto miesto?“
„O tom s tebou nebudem diskutovať. Teraz vstaň. Zabijem ťa.“
Jednou rukou jej nadvihol bradu, nežne, láskavo.
„Sladučká, ja viem, kto boli tvoji bratia. A viem, že si tu tej noci bola.“
Keď k nej jeho slová prenikli, zalapala po dychu. Do očí jej vstúpili slzy a ona zatriasla hlavou.
Zastonal, nenávidiac bolesť v jej tvári.
„Nenávidíš ma preto, že som ich zabil?“ spýtal sa potichu.
Ústa sa jej otvárali a zatvárali. „Mala by som.“
„To nie je odpoveď na moju otázku.“
„Nie.“ Povzdychla si. „Dokonca aj vtedy som to chápala.“
Jeho úľava bola takmer hmatateľná.
„Bola by som urobila to isté,“ pripustila. „Nevedela som o nich, bola som tu, len aby som pozorovala, niečo sa o nich dozvedela. Toľkokrát som si priala, aby mi matka o tejto rodine nikdy nepovedala. Ale môj otec ju znásilnil a myslím si, že sa bála, či vo mne nie je niečo aj z neho.“
Niet divu, že reagovala tak zle, keď ju obvinil z pokusu o znásilnenie. Muselo to vyzerať, akoby ju porovnával s jej démonským otcom. Ako veľmi musela trpieť vedomím, že bola plodom takého násilného, strašného zločinu.
„Ty nie si zlá, Alyssa. Si dokonalá.“ Takto k nej pritisnutý mohol cítiť každú jej oblinu, celú jej ženskosť. Bol s ňou dvakrát, ale nevychutnával si ju. Už by tú chybu nikdy znovu neurobil.
„Odsuň tú čepeľ, láska,“ povedal jemne.
Najskôr sa tvárila akoby ho ani nepočula. Potom, s ďalším namáhavým povzdychnutím odhodila zbraň na zem. Tá pristála niekoľko palcov od nich, ale dosť blízko, aby sa dala uchopiť, ak by sa s ňou chcel hrať niekto iný.
„Som priveľmi unavená, aby som s tebou bojovala.“
Žiariaca kupola ju zahaľovala do zvláštneho svetla, zdala sa takmer priezračná, ako fantóm, ktorý by sa mu mohol stratiť, ak nebude dosť opatrný. Mohol by jej povedať, čo cíti, ale pochyboval, že by mu verila.
Pravdepodobne by každé jeho slovo videla ako pokus prinútiť ju k uvoľneniu a tak by ju mohol lepšie potrestať. Udrieť.
Siahol po noži, ktorý mal na chrbte. Nahrbila sa. Nepovedal ani slovo, len z nej zliezol, kľakol si na kolená a potom sa nohami rozkročil nad jej pásom.
„Toto je časť, kedy ma zabiješ?“ Tá otázka bola bez nejakého tepla alebo emócie. „Napokon, dlhuješ mi to. Za to, čo moja rodina urobila tvojej.“
Pomaly, aby ju nevystrašil, spustil čepeľ a držal ju pred ňou rukoväťou dopredu.
„Vezmi si to.“
„Č – čo?“
„Vezmi si to.“
Výraz jej potemnel podozrením.
„Prečo?“
„Chcem, aby si mala moju zbraň.“
„Prečo?“ zopakovala, stále neistá jeho zámermi. „Prečo som mala odhodiť moju a teraz mi dávaš tvoju?“
„Aby si si uvedomila, že čo je moje, je teraz aj tvoje. Teraz sme na rovnakej pôde, tak ako si chcela.“
To ju neobmäkčilo.
„Pochybujem, že je to tvoja jediná zbraň.“
Pravda. „Potom ber to gesto ako symbolické,“ povedal sucho.
„Natiahnem sa po ňom a ty sa budeš smiať a potom ma bodneš.“
Zatriasla hlavou, vlasy sa jej obtierali o zem.
„Pardón.“
Zatskal jazykom, pokúšajúc sa o nenútenosť, ktorú vôbec necítil a vstal. Položil zbraň vedľa nej a cúvol, držiac ruky roztiahnuté.
„Ak si to praješ, celý sa vyzlečiem. Vedz, že nechcem, aby si sa cítila ohrozená a nie si ozbrojená, aby si sa bránila, ale pokiaľ si to praješ, urobím to.“
Prižmúreným pohľadom prešla po rozširujúcom sa dave okolo nich. Ženy na neho hľadeli, dokonca sa naťahovali jeho smerom, pokúšajúc sa dotknúť jeho kože.
Zasyčala, popadla nôž a vyskočila na nohy. Popadla aj ten svoj a držala ich v rukých, keď sa postavila tvárou v tvár.
„Budeme bojovať?“
„Nie. Vydáme sa domov.“ Ukázal na malú chatku, ktorá stále neďaleko od nich.
Nastalo ticho.
„Prečo?“
„Alyssa. Prosím. Si ozbrojená, ja nie. Si dosť silná bojovníčka, aby si ma porazila, ak by sa ti čokoľvek nepáčilo. Všetko čo chcem, je trocha tvojho času. Osamote.“
V delikátnej tvári jej zahrala nerozhodnosť. Raz, dvakrát otvorila ústa, aby prehovorila, ale nevyšla z nej ani hláska. Zazrela na domček, na publikum, potom na Shiwavna. Konečne našla svoj hlas.
„Fajn.“ povedala, oddupotala do chaty a zmizla vo vnútri.
Strelil pohľadom po nadšenom dave. Do pekla, ženy sa rýchlo blížili. Ako Alyssa, aj on vykročil do domu – do domu, ktorý kúpil len pred niekoľkými hodinami – A cez rameno zvolal, „ zostaňte vonku, bez ohľadu na to, čo budete počuť. Vstúpte a budete to ľutovať.“
Nymfích bojovníkov bolo ťažké rozhnevať, ale keď sa tak stalo, celá Atlantída trpela dôsledkami.
Keď sa za ním zabuchli dvere, nebol si istý, čo nájde. Alyssa, pripravená na boj. Alyssa, pripravená sa milovať. Ale to čo našiel, mu lámalo srdce na tisíc malých kúskov. Kľačala pred ohňom, ktorý založil pred pár hodinami a prehrabávala ho tyčou. Zbrane boli zabudnuté pri jej nohách. Ramená mala poklesnuté, po lícach jej stekali slzy.
„Neplač, láska,“ povedal. „Nemáš sa čoho báť. Sme tu, spolu, tento dom vlastním, tak si nerob starosti, že by nás rušili.“
Nad jedinou posteľou boli zavesené putá, tie putá, ktoré predtým použila na neho. Keď ich tam dával, dúfal, že nebude nutné ich použiť. Videla ich?
„Teraz ma spútaš, ponížiš a opustíš ma raz a navždy. Však?“
Povzdychol si. Videla ich.
„Nie. Takto si to nepredstavujem.“
Nadvihla hlavu a prekvapene zažmurkala. „Ako potom?“
Siahol dozadu a pretiahol si cez hlavu košeľu. Keď materiál odhodil bokom, unikol jej šokovaný vzdych.
„Teraz ťa hodlám pomilovať,“ povedal. Uvoľnil si nohavice.
Alyssa sa vytlačila na roztrasené nohy.
„Pre – prečo?“
„Keď už sa pýtaš, tak možno preto, aby som ťa potrestal.“
„Aha. Tak ty –“
„Nie. Bolesť nie je môj cieľ.“ Nohavice mu spadli, zanechávajúc ho nahého až na zbrane. Jeho erekcia sa s vyskočením oslobodila, tvrdá a boľavá. „Ale ak by som ťa mal potrestať, tak by to bolo bičovaním jazykom, potom by som ťa ním trochu pošteklil a opäť bičoval.“
Prehltla, oči sa jej zaokrúhlili.
„Ale – ale – nerozumiem.“
Jednu po druhej odstránil zbrane. Nože pripútané popruhmi k hrudi a chrbtu. Otrávené šípy priviazané k bokom.
„To, čo si mi urobila, som si zaslúžil. Sme vyrovnaní.“ Ani v najmenšom. Ale možno po večnosti dohliadania na jej potreby, to tak bude. „Súhlasíš?“
„Áno, ale –“ Nadšene sa pohľadom vpíjala medzi jeho stehná.
Keby nebol taký vzrušený, zasmial by sa. Tam kam upierala svoj pohľad, chcel cítiť jej ruky. „To čo som predtým povedal, je pravda.“
„Povedal si mnoho vecí,“ povedala vzrušene.
Bohovia, ako sa len nenávidel.
„Po prvý krát keď sme boli spolu…“
Líca sa jej sfarbili do jasnej karmínovej, akoby ju vyfackal. Z jemnej ženy sa za pár sekúnd zmenila na hotovú čarodejnicu.
„Nebolo to kvôli tebe, Alyssa,“ ponáhľal sa vysvetliť. „Teraz to už viem.“
„Nechcem to počuť.“ Meravo sa od neho odvrátila späť k ohňu. Predstavuje si, ako v ňom horí?
Presunul sa k nej a položil jej ruky na ramená. Jeho úvaha, že zmeravela, sa teraz ukázala ako omyl, každý sval v jej tele sa chvel. Prinajmenšom sa mu nevytrhla, dokonca ani keď sa jej erekciou pritisol do štrbiny na zadku.
„Vždy keď som bol v tvojej blízkosti,“ povedal jej do ucha a medzi slovami jej doň jemne zahryzol, „zjavila sa mi pred očami tá hrozná noc. Nemohol som pochopiť prečo, len som vedel, že mi to nejako pripomínaš. A pod tou spomienkou moja túžba vždy opadla. Chápeš?“
Pomaly prikývla a zdalo sa mu, že jej po líci stiekla ďalšia slza.
„Čo chápeš? Povedz mi to.“
„Že ti budem vždy tú noc pripomínať. Že po mne nikdy nemôžeš skutočne túžiť.“
Nahol sa a zbozkával jej slzu. V hrdle sa jej zadrhol dych – počul to. Rukami jej pomaly skĺzol k prsiam.
„Chyba. Teraz po tebe túžim viac, ako som kedy túžil po niekom inom.“
Jemne jej hnietol prsia a cítil ako jej tvrdnú bradavky.
Uniklo jej zastonanie. Vyklenula chrbát, bokmi sa dychtivo trela o jeho erekciu.
Shiwavn pocítil vlnu nádeje. „Vtedy som nevedel prečo, vedel som len to, že s tým musím bojovať.“
„Pre – prečo bojovať?“
„Stále som na teba myslel, aj na tú noc. Teraz to už chápem. Všetko čo vidím, všetko čo chcem – si ty. A teraz viem, že si mi bližšia, ako by som kedy povedal. Viem, že si myslíš, že sa s tebou iba zahrávam, ale všetkými silami sa ti chystám dokázať opak.“
A použije na to tie reťaze, uvedomil si. Neexistuje žiadny iný spôsob.
Pomaly, dávajúc jej čas protestovať, rozopol jej na ramene západku, ktorá držal jej rúcho pokope. Svetlý materiál sa splavil k jej nohám. Zachvela sa, ale nepokúsila sa ho zastaviť.
„Vykroč von.“
Po jemnom zaváhaní to urobila. Dovolil svojim prstom skĺznuť jej na pupok predtým, ako skĺzol k jemným kučierkam medzi jej stehnami. Bruško sa jej zachvelo.
„Cítiš, aký som pre teba tvrdý?“ spýtal sa, erekciou sa jej tlačil na zadok.
Zahryzla si do plnej spodnej pery a prikývla.
„Vieš, že som bojovník, však?“
Ďalšie prikývnutie. Roztiahla nohy, mlčky žiadajúc, aby sa zanoril hlbšie, bližšie tam, kde už bola vlhká a horúca. Jeho túžba bola tak prudká, že takmer ustúpil, takmer zanoril prsty do jej tepla, ale vedel, že ak tak urobí, bude stratený. Tak sa držal na uzde.
„A bojovník by sa nikdy dobrovoľne nespojil s nepriateľom.“
Pri slove nepriateľ znovu stuhla.
Na stranu krku jej vtisol nežný bozk. Tak jemný. Tak sladký. Tak jeho. Potom od nej odstúpil – bohovia, to boli muky – a vykročil k posteli. Rozpáleným pohľadom sledovala každý jeho pohyb. Tvárou v tvár si sadol na matrac a v rukách zovrel reťaze.
„Shiwavn,“ povedala prerývane. Nervózne si pošúchala dlane o nahé stehná.
„Neverím, že ma znovu neopustíš, láska.“
Nespúšťajúc z nej pohľad si spútal jedno zápästie. Zo zaťahaním vyskúšal, či sú reťaze dobre ukotvené v stene. Potom si precíznymi pohybmi spútal i druhé zápästie.
Ústa sa jej opäť otvárali a zatvárali.
„Neexistuje žiadna iná, s ktorou by som sa spojil. Vieš prečo, Alyssa? Si moja družka. Nechcem žiadnu inú okrem teba. Dal by som za teba svoj život. Ja – ja ťa milujem. Tvoj dôvtip, tvoj úsmev, tvoje odhodlanie, tvoju tvrdohlavosť, svetlo v tvojich očiach keď sa na mňa pozrieš. Spôsob akým sa pohybuješ, hĺbku tvojho hlasu, krivky tvojho tela. Všetko. Zbožňujem to všetko. Áno, kedysi som upírov nenávidel. Áno, stále nenávidím démonov. Áno, tvoja rodina zničila tú moju. Ale som tu, odovzdávam sa ti, ako dôkaz mojej oddanosti.“
Teraz jej slzy voľne padali dolu na líca a rukami si objala bruško.
Dúfal, bol si tak istý úspechom… Až doteraz.
„Je už veľmi neskoro? Ublížil som ti tak veľmi? Viem, že som ťa prinútil, cítiť sa menej žensky. To ma bude prenasledovať po zvyšok mojich dní. Ale s tebou som našiel radosť, láska. Tej noci v jaskyni, nikdy som sa tak necítil. Teraz chcem uspokojiť ja teba. Chcem –“
V ďalšom okamihu už bola v jeho náručí, posievajúc mu tvár bozkami.
„Milujem ťa. Vždy som ťa milovala.“
Vďaka bohom. Ich pery sa stretli v prudkom, omamujúcom bozku. Jej ruky na ňom boli všade: na hrudi, krku, rukách, jeho penise. Ovinul okolo nej ruky, ľahol si a prevalil sa, bezpečne ju držiac pod sebou.
„Dovoľ mi aby som ti urobil dobre.“ Olizol jej krk, dbajúc aby jej reťazami nezranil jemnú pokožku.
Roztiahla nohy, vítajúc ho do ohybu jej tela.
„Áno.“
„Chcem ti dať viac. O toľko viac.“ Kvôli reťaziam sa nemohol zosunúť po jej tele tak ako chcel. „Posuň sa vyššie, láska. Potrebujem ťa lízať medzi nohami. Tentoraz mi tú radosť neodopieraj. Prosím.“
Šklbla ho za vlasy a pokúšala sa dostať jeho pery opäť k svojim.
„Pobozkaj ma.“
„Čoskoro. Ale ak ťa neochutnám, zošaliem.“
Neisto sa posunula vyššie. Jej potom pokrytá pokožka sa lahodne kĺzala proti jeho vlastnej. A potom bolo jej ženské jadro tam, mohol ho pohltiť. Urobil to. Liznutím od seba oddelil jej ružové lupene a pricucol sa na jej sladký stredobod.
Boky sa jej nadvihli, kolená roztiahla ešte viac od seba a zastonala.
„Shiwavn.“
„Moje. Všetko moje.“
„Tvoje.“
„To sa bude diať odteraz až pokiaľ budeme nažive.“ Jazykom v jej tesnom otvore pumpoval dnu a von, berúc si z jej ľúbeznosti viac a viac. „A potom ma uhryzneš a vezmeš si všetko čo k životu potrebuješ.“
Prudko zatriasla hlavou.
„Nenávidíš hryzenie. Nájdem si potravu inde. Ach, bohovia.“ Svaly sa jej napli, ženúc sa k uvoľneniu. „Shiwavn! Neprestávaj!“
„Toto je nebo, sladučká. Nebo. A s veľkým potešením ti dám moju krv. S veľkým potešením.“ Cical ju, tvrdo. „Nikto iný v tomto pre teba nebude. Moja krv patrí tebe. Chcem ti ju dať.“
Spadla cez okraj, kričiac v extáze, kričiac jeho meno. Zatiaľ čo sa zmietala medzi uspokojením a novým návalom túžby, nadvihol sa a vstúpil do nej, naplnil ju.
„Moja,“ precedil cez zaťaté zuby v absolútnej rozkoši. „Celá moja.“
Keď do nej začal vrážať, ovinula okolo neho ruky. „Ty si môj tiež.“
„Navždy. Cítim ťa tak dobre,“ zavrčal. „Nikdy ťa nenechám ísť.“
„Nenechaj.“ Vtisla mu bozk na krk, kde mu divoko pulzoval tep. Ale neuhryzla ho.
„Urob to. Prosím.“
„Nie. Tebe nie. Už teraz to je ako sen. Nechcem sa prebudiť.“
Jeho výpady ani nespomalil. „Urob to. Prosím, láska. Prosím. Som zúfalý. Chcem mať tvoje zuby v sebe, ako hlboko a tvrdo saješ.“
„Si – si si tým istý?“
„Určite.“
Prešla chvíľa. Zubami ho poškriabala po koži, ale neprenikli. Zvýšil tempo svojich výpadov, búšil, prirážal.
„Urob to, láska! Potrebujem v sebe tvoje zuby, tak ako ja som v tebe penisom. Potrebujem –“
So zavrčaním bojovníka sa zahryzla. Hlboko, tvrdo. Rana, ktorou si ho označila na večnosť.
Pila viac a viac, a to vzrušenie jej horúceho jazyka na jeho krku, jej zuby v jeho žile, v kombinácii s vedomím, že boli spojení každým možným spôsobom ho poslal cez okraj.
Zareval uspokojením, striekajúc svoje semeno priamo do jej podstaty.
Jej zuby sa z neho vytiahli v rovnakej chvíli, keď tiež vykríkla v uvoľnení. Ich telá sa zmietali v kŕči spoločne.
„Nikdy ma neopusť,“ vydýchol, obávajúc sa, aby ho teraz neodstrčila. „Nikdy.“
„Nikdy,“ prisahala.
Shiwavn sa na ňu zrútil, uspokojený a s úsmevom.

***


Valerian vstúpil do domčeka osvetleného plameňmi z ohňa a rozhliadol sa. Bol prázdny, až na Shiwavna ležiaceho na posteli. Spal na chrbte, nahý. Spútaný. Na krku mal značky od zubov.
Valerian sa zamračil. Upírka, Alyssa, bol zvinutá po Shiwavnovom boku, s rukou pokojne odpočívajúcou na jeho srdci. Ona bola tiež nahá a spala. A ak sa Valerian nemýlil, tak na krku mala tiež milostné uhryznutie. Jeho zamračenie sa prehĺbilo, Valerian vykročil k posteli a vytaseným mečom zabúchal o podlahu.
Shiwavn otvoril oči, tak ako aj Alyssa. Shiwavn zavrčal, Alyssa vykríkla a vrhla sa po odloženom meči.
„Valerian, stoj! To –“ Shiwavn skočil po žene a z reťazami na rukách ju ťahal za seba.
Valerian sa usmieval, ale nezastavil sa. Zasiahol reťaze a vyštekol. „Vidím, že si si vzal moju radu k srdcu a ospravedlnil si sa. Dobrý chlap. Teraz sa ti musím ospravedlniť, že ti nemôžem dať viac času so svojou ženou. Armáda čaká vonku. Potrebujeme ťa.“
Inokedy by Shiwavn vyskočil a podriadil sa. Teraz len zavrčal. „Otoč sa! Teraz!“
Ako kráľ Valerian nebol zvyknutý na rozkazy a ani teraz sa mu to nepáčilo, ale okamžite sa podriadil. Chápal potrebu udržať družkinu nahotu v súkromí. Ak by sa bol niekto pozrel na Shaye bez šiat, dobre, prišiel by o oči.
Ozval sa šuchot, nejaké cukrovanie a Valerian pretočil oči. Potom sa dokonca ozvalo niečo ako bozkávanie.
„Bolo by dobre ešte dnes,“ povedal.
„„Môžeš sa otočiť.“
Urobil to. Shiwavn bol zakrytý prikrývkou a pekná upírka v zafúľanej žltej róbe, bolo jej vidieť iba tvár a ruky.
„Máme správy o zmiznutých. Dvaja bojovníci sa našli. Šepká sa, že sú zajatí v Amazonskom tábore.“
„Ktorý sa našli?“
„Drak a upír,“ povedal, šľahnúc pohľadom po Alysse.
Napriamila ramená, plánovanie ako získať späť bojovníka jej vírilo v očiach.
„Je môj kráľ –“
„Nie. To je ten druhý.“ Valerianova pozornosť sa presunula späť k Shiwavnovi. „Chcem s nimi hovoriť a zistiť čo sa stalo, či vedia kde sú ostatní. Či ostatní sú… Chcem priamo počuť, či sú Broderick a Jada nažive a v poriadku.“
„Amazonky nikdy nedovolia armáde dostať sa blízko k ich územiu,“ povedal Shiwavn, ale už si zbieral zbrane.
Valerian sa samoľúbo usmial. „Ako by mohli odmietnuť nymfy. Ako by nejaká žena mohla.“
„Idem s tebou,“ povedala Alyssa.

Shiwavn ju pritiahol k sebe a vášnivo ju pobozkal. „Inak by som si to ani neprial, láska. Sme v tom spolu, teraz a naveky.“

10 komentářů:

  1. Diky za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji moc za skvělý překlad!!!

    OdpovědětVymazat
  3. Skvělé, díky moc za další pokračování

    OdpovědětVymazat
  4. Moc děkuji za překlad a korekci!

    OdpovědětVymazat
  5. Srdečná vďaka za preklad i korektúru!!! :-);-)

    OdpovědětVymazat
  6. Knihomolka.36515. srpna 2015 14:57

    Díky za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  7. Skvělé ! ! ! Díky moc za překlad a korekci ! ! !

    OdpovědětVymazat
  8. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat