čtvrtek 6. srpna 2015

Dvojnásobně žhavá - Kapitola 21



„Nepáči sa mi,“ povedal mi Rome v momente, ako sme boli sami. Vypožičali sme si ďalšiu motelovú izbu, väčšiu, ale rovnako zničenú a on pochodoval po dĺžke koberca. „A rozhodne mu nedôverujem.“
S povzdychom som hodila svoju kabelku na posteľ. „Nuž, pomohol mi zachrániť tvoj život, takže si myslím, že je to celkom v pohode chlapík.“ Keď nebol práve tvrdošijný. Jean-Luc sa išiel prihlásiť na recepciu s nami, ale odišiel, než sme došli k izbe. Možno preto, lebo videl, akým spôsobom som sa dívala na Roma – slová mohol popierať, ale pretrvávajúci, túžbou naplnený pohľad v žiadnom prípade – a nechcel to vidieť znova. Len povedal, že potrebuje čas na premýšľanie.

Nenávidela som to, že som mu ublížila. S tým všetkým, čo si vytrpel vo svojom živote, som mu nechcela spôsobiť ďalšie trýznenie. Len som chcela, čo mi právom patrilo. Neviem, ako sa to stalo, ale Jean-Luc urobil nemožné. Pohŕdala som ním, ale prinútil ma, mať ho rada. Začínala som si uvedomovať, že hoci spomienky na mňa, ktoré mal, možno neboli jeho, ale jeho náklonnosť bola úprimná. Nebolo to predstierané, ako som predpokladala. S nimi alebo bez nich, chcel pre mňa len to najlepšie.
Rome natlačil svoj chrbát na bielu stenu, jeho ruky založené na jeho masívnej hrudi. Zahľadel sa na mňa. „Kto to vlastne je? Johnov nováčik?“
„Uh, nie tak celkom.“ Sedela som na kraji postele a vopchala si ruky do vreciek. Moje oblečenie bolo mokré od posledného ľadového kúpeľa. Vlasy mi chaoticky viseli a čierna farba mi stekala po tvári a pleciach. Zrejme som vyzerala akoby som bola zmlátená, pretiahnutá cez kanál a potom ponechaná uschnúť. „Počuj, pozná Púštneho Švába. Povedal mi, že Šváb sa zblázni, ak zničíme jej hrdosť. A ako si ma učil, keď sa nepriateľ zblázni, začne robiť chyby. Dá sa ľahšie chytiť.“
Prešla chvíľa, zatiaľ čo Rome nad tým uvažoval, jeho hlava naklonená nabok. Potom vzal do dlane svoj mobil, postláčal sériu tlačidiel a znova sa pozrel na mňa.
„Čo si teraz urobil?“ opýtala som sa.
„Poslal som správu Johnovi, aby vystopoval jej banku, aby sme tak mohli zmraziť niekoľko jej účtov. Malo sa to urobiť už dávno, ale...“ mykol plecom. „Možno sa mu to podarí, možno nie. Záleží na jej konexiách a mieste jej peňazí.“
„Ako toto zničí jej hrdosť?“
„Bez zdrojov nemôže platiť svojich spoločníkov. Nielenže ju to poníži, ak sa vážne zaujíma o niečo také, ale udrží to zločincov, aby po tebe nešli za ten jeden milión, o ktorom si mi hovorila.“
„Och.“ Prečo mi to nenapadlo?
„A teraz, už žiadne uhýbanie. Povedz mi o Jean-Lucovi. Hej, cestou sem si mi povedala jeho meno, ale ja chcem viac.“
Takže teraz alebo nikdy. Pripravila som sa na totálny výbuch, prstami zovrela okraje matraca. „Nuž, práve si takpovediac stretol-“ moje plecia sa zhrbili, akoby sa snažili chrániť moje životné orgány „-Spomienkového Muža.“
Romove ústa sa otvorili a ja som mala tušenie, že práve onemel. Dlhú chvíľu na mňa len hľadel v údive. Napokon z neho vyšlo omráčené: „Ak tomu správne rozumiem.“ Och, nie. Použil ten hlas. Ten, ktorý oznamoval, že problémy sú na ceste. „Ty si dôverovala známemu nepriateľovi, niekomu, ktorý pomohol zničiť môj život a tiež aj tvoj, aby zachránil môj život. Ba čo viac, dôverovala si známemu nepriateľovi, niekomu, kto pomohol zničiť tvoj život, so svojím prekliatym životom.“
Slabo som prikývla. „Áno, v podstate máš pravdu.“ Ako som hovorila, mobil mi začal vibrovať v mojom vrecku.
Rome urobil krok ku mne, ale ja som zodvihla prsty, zatiaľ čo som si priložila mobil k uchu. „Počkaj chvíľu. Toto môže byť dôležité.“ Vypúlil oči. Na moje prekvapenie však zastal. „Tu je Belle.“
„Ahoj, Vipera.“
„Tanner?“ Moje pery sa zvlnili do širokého úsmevu a môj pohľad sa stretol s Romovým. Stále sa mračil, ešte zlostnejšie než predtým, takže som sa mu otočila chrbtom.
„Osobne. Ako sa máš?“
„Nepovedz mu, kde sme,“ povedal Rome, zjavne stále naštvaný.
Ignorovala som ho, lapajúc po dychu od vzrušenia. Tanner znel normálne, ako keby nikdy nebol zranený, ako keby ma nikdy nevystrašil tak, že som zostarla o desať rokov. „Koho trápi, čo je so mnou? Och, môj Bože. Ako sa máš? Nenávidela som, že ťa musím opustiť, dúfam, že to vieš, ale ja-“
„Prestaň. Urobila si správnu vec. Okrem toho, výčitky na tebe nevyzerajú dobre.“
„Povedala som ti v poslednej dobe ako ťa ľúbim? Tak vážne, ako sa máš? Kedy si sa prebral? Povedz mi všetko.“ Cítila som Romov pohľad, ako sa do mňa zabára, pátra až do hĺbky. Predstavuje si, ako maškrtí? „Bez ohľadu na to, ako dlho to bude trvať.“
Romovi uniklo zavrčanie.
„Prebral som sa včera a každou minútou som silnejší,“ odpovedal Tanner. „Šíria sa reči, že Sherridan a Lexis boli unesené Púštnou Štetkou, a že Rome zistil, že ich ukrývajú.“
„Čože? On to vie?“ prudko som sa obrátila, zazerajúc. „Vieš, kde sú dievčatá?“
„Ja nie,“ povedal Tanner, zatiaľ čo Rome prikývol. Bez výčitiek, ten hajzel.
„Prečo si mi to nepovedal?“ dožadovala som sa.
„Práve som to urobil,“ odpovedal Tanner zmätene.
„Nie ty,“ povedala som mu. „Sú v poriadku?“ opýtala som sa Roma.
Mykol plecom, jeho výraz na tvári čoraz unudenejší. „Na Sherridan robili pokusy. Nie je na tom najlepšie. Lexis je zatvorená v cele. Bola trochu mučená, pretože odmieta odpovedať na ich otázky.“
Žalúdok sa mi bolestivo stiahol. Nie. Nie, nie, nie. Postavila som sa. „Musíme ich dostať. A to hneď.“
Rome pokrútil hlavou, zatiaľ čo Tanner prehovoril: „John nechce, aby si išla za Púštnou Škratou, kým neprídem za tebou.“
„Prečo?“
„Dobré ráno. Aby si nezničila celý svet. Pozri, vyzdvihnite ma na malom súkromnom letisku PSI zajtra ráno. A nepovedz mi, kde si teraz,“ povedal, zopakujúc Romove predchádzajúce slová. „John nechce, aby o tom niekto vedel. Len pre istotu. Keď tam raz budeme, nakopeme tej Púštnej Kurve zadok.“
Púštna Kurva, nepolapiteľný nepriateľ. Doteraz som s ňou nenadviazala žiadny skutočný kontakt, a napriek tomu sa jej podarilo spôsobiť pohromu v mojom živote. V živote mojich priateľov. Bolo načase ju chytiť! „Ja ovládam svoje schopnosti.“ Takpovediac. „Dokážem to urobiť. Viem, že dokážem. Len mi povedz, kde súa hneď idem po ne.“ To čakanie ma zabije.
Rome znova pokrútil hlavou.
„Nerozprávala som sa s tebou,“ vyštekla som.
„Chcem, aby boli v bezpečí, tak veľmi ako ty,“ odpovedal, „ale videl som tú usadlosť, v ktorej sú. Cody mi poslal mailom obrázky. Nevieme ich zachrániť sami, Belle. Je tam príliš veľa bezpečnostných prvkov. Ak by sme sa pokúsili vniknúť, mohli by sme sami padnúť do zajatia a ako by sme im potom vedeli pomôcť?“
Podráždene som rozhodila voľnou rukou do vzduchu. Aspoňže Cody sa zdal byť stále na našej strane. „Myslíš, že pridaním Tannera do rovnice – prepáč, Bláznivé Kosti – urobí nejaký rozdiel medzi víťazstvom a porážkou?“
„Nuž, som celkom mocný,“ povedal Tanner. Pretočila som očami. Očividne mu Elaine nevysala jeho obrovské ego.
„Nie je jediný, kto je na ceste,“ odpovedal Rome.
„Ba čo viac,“ dodal Tanner – Bože, ako som sa len ocitla v trojke? – „John sa postaral o toho potkana. Reese, ten zločinec, je zatvorený v cele. Myslela by si si, že sa svet zrútil, podľa toho, ako niektoré agentky – a aj zopár agentov – reagovalo, keď zistili pravdu. Mala si niekoľko odkazov od ľudí zo svadobnej agentúry. Postaral som sa však o to a povedal im, že celá tá vec je zrušená. Neďakuj mi. A počuj, mám pre teba prekvapenie. Bude sa ti páčiť. Vidíme sa neskôr.“
Nedal mi čas odpovedať. V slúchadle bolo ticho. Chvíľu som zízala na svoj mobil. Ten malý škriatok! Práve teraz bolo ľahké zabudnúť, aká šťastná som bola, že sa zotavil. Vedela som, že svadba bola zrušená – nateraz – ale zachovanie dátumu a preloženie mojich termínov mi dávalo nádej, že sa stále mohla uskutočniť. No teraz...
Hlavu hore. Stále je súčasťou tvojho života a to je najdôležitejšia vec.
Odrazu som mala telefón vytrhnutý z rúk a odhodený cez celú izbu. Vystrašená, roztrasená som sa pozrela hore... vyššie... uvidiac Roma, ako stojí priamo predo mnou. Oči mal upriamené na mňa, jeho ústa sa stále mračili.
„Čo si to urob-“
Jeho pery sa sklonili dole k mojim, pustošiac ich, prerušiac tak moje slová. Jeho jazyk vrazil hlboko, jeho ruky sa ovinuli okolo mňa a pritiahli si ma k tvrdej dĺžke jeho tela. Mal erekciu. Šokovane som zalapala po dychu, a jeho jazyk vrazil ešte hlbšie. Na minútu – alebo hodinu? – som si ho užívala, vychutnávajúc si jeho dotyk, jeho chuť, jeho teplo. Bol všetkým, čo som vždy chcela pre seba – silný a odvážny, vášnivý a verný. Bol mojou minulosťou, a teraz opäť, na túto chvíľu, bol mojou budúcnosťou. Tak zvyknutá držať ho, moje ruky sa načiahli samé od seba, ľahko sa pohybovali hore po jeho svalnatej hrudi. Moje prsty krúžili okolo jeho drobných, stvrdnutých bradaviek, než pokračovali ďalej v ceste a zaplietli sa do jeho vlasov.
„Čo je zdrojom tohto?“ opýtala som sa zadýchane.
„Ty. Potreba.“
„Nemali by sme.“ Och, bolo to bolestivé vysloviť.
„Mali.“ Olízal mi kontúry pier. „Nemôžeme dovoliť, aby si sa trápila kvôli Tannerovi celú noc.“
„Ale ty si na mňa nespomínaš a ja som odhodlaná ti odolať, dokým si nespomenieš.“ Alebo nie? Kto to vôbec vedel.
Odtiahol sa, iba na zašepkanie. „Odolávaj neskôr,“ povedal zlostne. „Tak strašne ťa chcem. Potrebujem ťa. Nepotrebujem na to svoje spomienky. Aj bez nich nenávidím, keď sa na teba pozerajú iní muži s túžbou v očiach. Chcem zabiť Spomienkového Muža. Stále chcem zabiť Tannera. Nachádzam príliš veľa dôvodov, prečo sa ťa dotknúť. Moja myseľ ťa možno nepozná, BelleJamison, ale každý kúsok môjho tela ťa spoznáva ako moju.“
Moja.
Jeho. Takú dlhú dobu bolo toto všetko, čo som chcela počuť. Áno, teraz som iná, než som bola, keď sa celá skúška začala. Zmenila som svoje priority. Ale ako som zistila, zatiaľ čo som hľadela na jeho telo v bezvedomí, moja láska k nemu sa nezmenila ani nezmenšila. A to, že cítil túto silnú potrebu po mne, bez toho, aby ma skutočne poznal... boli sme si súdení. Museli sme byť.
„Už vieme, že dokážem zajať tvoje emócie,“ povedal, predpokladajúc, že to je dôvod, ktorý ma drží späť. „Dokázal som to.“
„To ma netrápi,“ odpovedala som, ustúpiac dozadu. Zadnou stranou kolien som narazila do matraca.
Rome znova skrátil vzdialenosť medzi nami, jeho tvrdosť sa tlačila do mojej mäkkosti. Krv sa mi rozpaľovala, končatiny sa mi triasli. Neschopná sa zastaviť, prehla som sa proti nemu, lahodne sa obtierajúc.
„Tak čo?“ dožadoval sa s vycerenými zubami.
„Prípad má prednosť. Musí mať.“
Naklonil hlavu nabok, pohľadom prechádzal po mne, a prikývol. „Máš pravdu. Ale vážne si myslíš, že by som bol tu, keby som mohol byť tam vonku, zachraňovať Lexis? Sherridan? V tejto chvíli by sme urobili viac škody ako úžitku. Máme vo vnútri Codyho, chráni ženy. Nedovolí, aby sa im čokoľvek stalo.“
„On je hlavný dôvod, prečo sú naše ženy v nebezpečenstve.“ Opäť som mu verila alebo skôr stále, alebo niečo také – myslím – ale to neznamená, že súhlasím s jeho metódami. „Dovolil, aby na Sherridan robili pokusy. Dovolil, aby mučili Lexis.“
„Aby im zachránil životy- aby získal informácie. Aby získal dôveru Púštneho Dievčaťa.“ Tentoraz to bol Rome, kto odstúpil odo mňa, dlane sa mu zovreli do pästí „Jeho dôvody sú pre vyššie dobro, za to ručím.“
Každým krokom, ktorý nás od seba vzdiaľoval, moja hruď bolela. „Po celom tomto moteli mám umiestnené kamery, ktoré posielajú záznamy priamo do môjho telefónu. Ak by sa niekto pokúsil vniknúť do tejto izby, spustí sa alarm.“ Ďalší krok dozadu. „Nič iné urobiť nemôžeme.“
Mal pravdu. Do tejto chvíle sme urobili všetko, čo sme mohli. Teraz už musíme len čakať.
Presunul sa do stredu miestnosti. „Chcem ťa, Belle. Chcem byť s tebou  a viem, že som ti povedal, že ťa prinútim zmeniť názor, ale konečné rozhodnutie je na tebe. Správal som sa k tebe strašne a ľutujem to. Raz som bol milý, potom odmeraný, a aj to mi ľúto. Pochopil by som, keby si odo mňa odišla. Nepáčilo by sa mi to, ale chápal by som to. Takže na teba nebudem tlačiť. Aspoň nie teraz. Keď toto všetko skončí... pravidlá sa zmenia. Ale teraz, ak sa rozhodneš byť so mnou, budem v sprche.“ S tým sa na pätách otočil a odkráčal do kúpeľne.
Počula som, ako jazýček vo dverách klikol, ale nepočula som otočenie zámku. Stála som tam, absolútne zničená. Mohla som zostať tu a báť sa o svojich priateľov, možno zničiť ľadom celý motel kvôli tomu, urobiac viac škody ako úžitku. Alebo som mohla byť tam, kde sa muž mojich snov zrejme práve teraz vyzliekal, oblečenie padalo z toho božského tela.
Zvuk vody, striekajúcej do porcelánu, naplnil moje uši. Mosadzné krúžky skĺzli po kovovej tyči ako bol sprchový záves odsunutý nabok. Začala som sa chvieť. Rozpaľovať. Pripravovať sa pre Roma, len pre neho. 
Prečo tu stojíš? Choď si vziať svojho chlapa!
Nemali sme sľúbený zajtrajšok. Mali sme prítomnosť.
Lusknutím prsta som urobila rozhodnutie.
Odhodlaná, vpochodovala som ku kúpeľni a trhnutím otvorila dvere. Voňavý závan sa niesol okolo mňa, prešla chvíľa, než som bola schopná zaostriť na Romovu siluetu v sprche. Bez slova som sa začala vyzliekať. Moje oblečenie, moje zbrane. Tie zacinkali proti dlaždiciam. Na pokožke mi vyrazila vlhkosť a medzi nohami ma zaplavila túžba. Chýbal mi tento muž. Milovala som tohto muža. Budem mať tohto muža.
Prudko som odtiahla priesvitný záves. Rome bol otočený tvárou ku mne, čakal. Nahý. Tvrdý. Mydlové bubliny boli roztrúsené po celej jeho hrudi a rukách, jeho nohy dlhé a svalnaté, jeho penis tak lahodne hrubý, ako som si pamätala.
„Vďakabohu,“ povedal, prebodnúc ma svojím pohľadom. Potom ten pohľad skĺzol k podlahe kúpeľne a zbraniam, porozhadzovaným okolo. Uškrnul sa, jemne, vzrušene a pobavene zároveň. „Vedel som, že si ozbrojená, ale nemal som ani poňatia, že tak veľmi. Prečo ma to čertovsky vzrušuje?“
„Si zvrátený.“ Ale na druhej strane, ja som bola tiež. Lýtka sa mi triasli, vstúpila som dovnútra. Okamžite na mňa začala padať teplá voda. Bradavky mi stvrdli, žalúdok sa zachvel.
„A teba čakajú orgazmy, znova a znova.“ Skrátil všetku vzdialenosť, jeho ruky horúce, mokré sa obtočili okolo mňa. Vedela som, že sme boli zaujímavým kontrastom: jeho slnkom pobozkaná pokožka, moja olivová. Jeho čierne vlasy, moje boli farby medu. Nie, počkať. Moje vlasy boli tiež čierne. Teda, melírované čiernou, keďže mi zo zafarbených vlasov stieklo tak veľa farby.
„A teba tiež,“ odpovedala som. „Teda, aj na teba čakajú orgazmy.“
„Dámy majú prednosť.“ Jeho pery sa sklonili na moje. Okamžite naše jazyky začali bojovať, krútiac sa okolo toho druhého. Jeho pokožka bola klzká, ale čoskoro bola tá moja ešte klzkejšia, čo uľahčovalo trenie. Jedna z jeho dlaní sa usadila na mojom prsníku, hnietla ho. Zacítila som ako sa oštep rozkoše pohrúžil priamo medzi moje nohy. Pocítila som, ako sa vo mne rozhorel plameň, rastúci, kvitnúci.
Rome to musel zacítiť tiež, pretože povedal: „Mám to. Mám to.“
Ako som dovolila, aby plameň vystúpil zo mňa, premiešajúc sa s mojím dychom a do neho, vstupujúc do jeho pľúc, spútajúc nás, obtierala som sa o jeho hrubú dĺžku.
Zavzdychal. „Znova. Urob to znova.“
Prehla som sa, kĺzala hore... dole... tentoraz sme zavzdychali spolu.
„Tak veľmi si mi chýbal,“ povedala som.
Vzal moju tvár do dlane, odtlačiac ma dozadu na chladné obkladačky. „Doriti, si krásna. Ako som dokázal udržať od teba svoje ruky?“
„Nie vždy si tým najmúdrejším náradím v kôlni. Teraz mi povedz viac o mne.“
Jemne sa zasmial, jeho pohľad si ma obzeral. „Bude mi potešením. Tvoje bradavky sú ako bobule. Tvoj pás je dokonale tvarovaný. Tvoje nohy sú nekonečne dlhé, a doparoma, tvoj stred...“ Dva z jeho prstov prešli po chodníku medzi mojimi prsiami, dole po mojom bruchu a cez jemný záhon chĺpkov medzi mojimi nohami.
Zatvorila som oči, moja rozkoš bola taká silná, že som bola vtiahnutá do víru potreby. Nedokázala som celkom popadnúť dych, spaľovalo ma to, bola som roztúžená, boľavá, dokonca aj voda hladiaca moju pokožku bola taká horúca, že sa mi zdalo, akoby každý môj kúsok tela bol pod intenzívnym útokom.
„Oddeľ od seba tie krásne nohy pre mňa, zlatko. Dovoľ mi vidieť ťa.“
Nemusela som otvoriť oči, aby som vedela, že padol na kolená. A nemusela som ani uvažovať o váhaní alebo odmietnutí. Proste som odtiahla od seba nohy. Chcela som jeho ústa na mne, olizujúc ma, hryzkajúc, ochutnávajúc.
Zbožne nasal vzduchu a o zlomok sekundy neskôr ten horúci jazyk švihol proti môjmu klitorisu. Unikol mi vzdych porážky, pristihla som sa, ako sa načahujem hore, zvieram tyč so sprchovým závesom namiesto toho, aby som schmatla jeho vlasy, a možno mu zopár prameňov vytrhla. Ako jeho jazyk pokračoval so svojimi kúzlami, vošiel prstom do mňa. Hlboko, tvrdo, dosť na to, aby sa mi podlomili kolená, ale druhou rukou ma udržal vzpriamene. Vsunul ďalší prst, potom ďalší, a znova a znova nimi do mňa vchádzal. Ten dekadentný jazyk sa na mne neprestával pohybovať. Bolo toho príliš veľa, nestačilo to, všetko, čo som potrebovala, všetko, po čom som túžila. Dôvod pre žitie, dôvod pre umretie.
Uvoľnenie do mňa vrazilo rýchlo a s odplatou, pohltiac celé moje telo. Vykríkla som a prehýbala sa proti jeho ústam tam a späť, predlžujúc každý záchvev. Berúc si... berúc, dožadujúc sa viac.
Nie som si istá, koľko času prešlo, než som prišla k zmyslom a otvorila oči. Keď som tak urobila, Rome stál predo mnou, stále nahý. Voda stále zúrila. Aspoňže bola stále teplá, takže mi to netrvalo dlho. Dychčala som, triasla sa a zvierala tyč tak pevne, až sa v strede ohla.
Romove zreničky boli rozšírené, jeho oči úplne čierne. Líca mal červené, jeho ústa sa leskli ako si jazykom prešiel po perách, vychutnávajúc si moju chuť. Takmer som videla obrysy jeho mačky pod jeho pokožkou.
„Zabijem toho Spomienkového Muža,“ povedal, vraziac rukami vedľa mojej hlavy a rozbijúc tak obkladačku. Bol taký veľký, zaberal celé miesto okolo mňa, kým všetko, čo som videla, dýchala, bol on. V tejto chvíli, žiadna Belle neexistovala bez Roma.
Existovala vôbec niekedy?
„To, že ukradol spomienky na nás, spolu, takto...“
Olízala som si pery, pustila tyč a zdrapla Roma za krk. Prudko som si ho pritiahla k sebe, potrebujúc ho, znova celá zúfalá. Dobrovoľne prijal môj bozk, jeho hruď sa obtierala o moju. Naše zuby do seba narazili, naše ruky zovreli telo toho druhého, cítiac, učiac sa, dávajúc potešenie. Dokázala by som sa ho dotýkať navždy, a stále by to nestačilo.
Para sa vznášala okolo nás, vytvárajúc oblak. Bola som vo sne, v rozprávke. Nočná fantázia, ktorá iskrivo ožila. Cítila som ho vztýčeného pri mojom strede, čakajúci, pripravený.
„Berieš tabletky?“ jeho hlas bol hlboký, drsný. Divoký.
Tá otázka bola pripomienkou toho, čo bolo medzi nami iné a pocítila som bolesť. „Áno.“
Teraz nebol čas na trúchlenie. V momente ako to slovo opustilo moje ústa, bol vo mne, úplne až po koreň, búšiac hlboko a tvrdo a bol takou veľkou súčasťou mňa, že bez neho by som umrela. Ale prehla som sa, berúc si ho ešte hlbšie, lačná po viac.
Znova a znova do mňa búšil, vytiahol sa, búšil tvrdo. Vrčal a ja som prehĺtala tie zvuky, vychutnávajúc si jeho chuť, poháňaná vyššie a vyššie, načahujúc sa po ďalšom vyvrcholení.
„Tak dobré,“ zachrapčal. „Príliš dobré.“
Nakoniec sme vrchol dosiahli spoločne. Zareval, chvejúc sa vo mne. Ja som kričala, škriabala ho po chrbte.
„Belle,“ ozval sa, dychčiac, jeho hlas zlomený. Potom stuhol, jeho svaly sebou mykali.
„Áno?“ môj znel rovnako hrubý.

Jeho hlava padla na moje rameno. „Chyť ma.“

10 komentářů:

  1. Čo sa stalo?
    Vďaka za preklad a korektúru :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji moc za překlad

    OdpovědětVymazat
  3. Srdečná vďaka za preklad i korektúru!!! :-);-)

    OdpovědětVymazat
  4. Super ! ! ! Díky moc za překlad akorekci další kapitolky ! ! !

    OdpovědětVymazat
  5. čeče že by vrácení vzpomínek pjosím pjosím :-D

    OdpovědětVymazat
  6. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  8. Moc díky za překlad, super, nemůžu se dočkat pokračování :-) wow :-)

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji moc za skvělý překlad!!!

    OdpovědětVymazat