sobota 4. července 2015

Temná příchuť extáze - Kapitola 1


Spoločnosť pre vyšetrovanie a odstraňovanie mimozemšťanov – výcvikový tábor
Deň prvý

Z autobusu sa vynáral jeden žiak za druhým. Niektorí boli ešte násťroční a nedávno odmaturovali na škole A.I.R., ale väčšina z nich už mali cez dvadsať rokov, mužní a zrejme ohromení radom inštruktorov, ktorí ich nehanebne sledovali, keď si niesli batohy do svojich nových podnájmov: schátralé, kasárne, v ktorých bol luxus minulosťou, uprostred izolovaného údolia.

Izolované a škaredé. Bolo tu blato, blato a ešte raz blato, s príležitostnými, prepletenými, holými stromami, aby to tam trochu okorenili. Jediná vec, na ktorú nebol úplne hrozný pohľad, bola prekážková dráha, rozprestretá po kilometer dlhom úseku, s vysokými, ale tenkými stenami, zvýšenými trámami, umelými dierami a priekopami, ale na konci dňa, každý z prítomných, bude tú dráhu nenávidieť tak veľmi, že ju budú chcieť podpáliť a tancovať v popole, namiesto toho, aby sa na ňu pozerali. Pár žien, čo vystúpilo, nuž, aj ony mali niečo cez dvadsať, a boli rovnako ohromené. Až na tie posledné dve. Ony vyzerali dychtivé. Chudáčikovia, také hlúpe. Však ony sa naučia.
Pred trinástimi rokmi prišiel na takom autobuse aj agent Hector Dean. Na každého jedného na tom autobuse nakričali, podkopávali mu morálku a fackovali ho, to všetko, aby odstránili padavky. Čo tie dve dievčatá nevedeli, ale mali to vedieť? Že to kričanie, podkopávanie a fackovanie bolo iba predzvesťou niečo, čo malo prísť.
Chudáčikovia, také hlúpe a čoskoro také traumatizované.
Hector sa nemusel pozrieť na zoznam, aby zistil mená svojich dychtivých bobríkov. Zapamätal si mená všetkých dvadsať deväť žiakov a spoznával ten pár z fotografií. Ava Sansová a Noelle Tremainová.
Ava, dvadsaťtriročný pokrm ženskosti, ktorý mal sotva stopäťdesiat centimetrov s opätkami. Mala hnedé, kučeravé vlasy, čokoládovo hnedé oči. Taký rozkošný príklad učiteľky z nedeľnej školy v kostole. Čo bolo ironické. Jej trestný spis mal viac stránok ako Biblia. Vyrastala v Štvrti Štetiek, najchudobnejšej časti Nového Chicaga, s drogovo závislou matkou a mala viac náhradných otcov ako prstov. Hectorovi bol taký život známy. Nie to s tými početnými otcami, on mal iba jedného, a skurvene strašného, ktorý sa vyžíval v pozorovaní, ako jeho mladý syn bojuje v bitkách za peniaze, ale to s tou nadrogovanou matkou a život v Štvrti Štetiek.
Štvrť bola miestom, kde sa Hector narodil, kde bol hodený do mlynčeka, vypľutý a vyformovaný v muža – alebo v zbraň –, ktorým je dnes.
Ideme ďalej.
Noelle, tiež dvadsaťtriročná, hoci ona bola vysoká, štíhle stelesnenie elegancie, so svetlohnedými vlasmi, ktoré boli rovné ako tabuľa, a s očami v odtieni tej najžiarivejšej sivej. Výsledok starej aristokracie. Vyrastala v najbohatšej časti mesta, v usadlosti obrovskej ako zadok, so zbožňujúcimi sluhami, ktorí ju obsluhovali pri každom zafňukaní.
S niečím takým Hector nemal skúsenosti. Bola ľúbezná ako medailónik a vyzerala byť nedotknuteľná ako bohyňa. Čo bolo ironické. Možno mala kratší trestný register než Ava – zrejme preto, že jej peniaze kúpili čistejší spis – ale každé jedno jej zatknutie pramenilo z jej dotýkania sa niekoho. Násilne.
Nevadilo mu priznať, že na neho urobila dojem ešte predtým, než ju uvidel. Sám ako bývalý delikvent vedel, že dievčatá a chlapíci, ktorí sa dokázali pustiť do bitky, keď to bolo treba, nezaujímajúc sa, či sa zrania – alebo niečo horšie – bývali vždy tí najlepší agenti. Teraz to však musel prehodnotiť.
Vyzerala ako chutný dezert po večeri, pripravená chytiť pri všetkom záchvat, vôbec nie ako možná drsňáčka. Sledoval ju, ako si povystierala plecia, biele tričko s krátkymi rukávmi sa natiahlo ponad kypré krivky prsníkov, zlaté lúče slnka jej dopadali na pokožku, obdivujúc jej bezchybnosť, hoci sa nejakým zázrakom pýšila červenkastým odtieňom, akoby po orgazme. Hector sa prestal zaoberať porovnávaním ich životov a uvedomil si, že aj on sám sa jej chcel trochu dotknúť.
Och, dopekla, nie.
Príťažlivosť nebolo niečo, čo si dovolil cítiť, ani v najmenšej miere. Dotyky boli niečo, čo si nedovolil nikdy. Jedinú priateľku, ktorú mal, nechtiac zabil. Tie jeho prekliate zmutované ruky, pomyslel si so zavrčaním. Silná emócia ich doslova rozpálila, premeniac ich na atómy, na niečo podobné horúcej, roztavenej oceli, ktorá prepálila telá, roztrhala orgány a, dopekla, zničila čokoľvek. Dokonca aj ženu, ktorú chcel len potešiť. Takže sa naučil svoju lekciu. Nebolo dobré, ak sa on a ženy spojili.
Kamoš a spoluagent, Dallas Gutierrez, stál po Hectorovej pravici a zastonal, akoby mal bolesti. „Sladké peklo, tie nohy sú dosť dlhé, aby sa okolo mňa ovinuli ako praclík. A Bože, ja milujem praclíky. Vie niekto, kedy máme obednú prestávku?“
„To je moja sesternica, ty trkvas,“ ozval sa agent Jaxon Tremain po Hectorovej ľavici. Ak by Drsný Jacky stál vedľa Dallasa, už by mal hánky zaťaté v Dallasovom bicepse. „Dávaj si pozor na ústa.“
„S tým dávaním si pozor na ústa máš na mysli, že by som mal pozvať tvoju sesternicu ku mne domov a zahrať si s ňou hru Ukry čarovnú paličku alebo moju novú obľúbenú hru, Cigaretka s Čarovným drakom (obe sú narážkami na erotické hry – pozn. prekl.)?“ opýtal sa Dallas konverzačne. „A viem, čo si myslíš. V poslednej dobe mám rád rozprávky. Nuž, máš pravdu.“ Hector sa dusene zasmial. Už dávno nevidel Dallasa v takej dobrej nálade.
Jaxonovi uniklo hlboké zavrčanie. „Chcel som tým povedať, že ti vyberiem pečeň lyžičkou, ty idiot!“
„Z čistého striebra alebo plastovou?“ opýtal sa Hector. V ich práci boli detaily dôležité. Okrem toho, rád bol súčasťou ich vzájomného doberania sa. Vzhľadom na skutočnosť, že jeho priatelia z práce boli jeho jedinými priateľmi a on sa s nimi stretával po práci len zriedkavo, toto všetko mu dávalo pocit spojenia, pocit, že je súčasťou tímu.
Tím. Niečo, o čom si nikdy nemyslel, že toho bude súčasťou, pretože bol taký nebezpečný, ale spolupráca bola veľmi dôležitou časťou A.I.R. Niekedy jediná vec, ktorá ti zachránila krk, bol človek, ktorý ti kryl chrbát.
Dallas odvrkol: „Spomínam si na dni, keď si bol vážne milý.“
Na to si pamätal aj Hector. Kedysi bol Jaxon taký slušný, že by ho mohli nazývať chodiaca slušnosť. Potom stretol svoju manželku, Mishku, a tá krásna maličká vrahyňa ho nejako nakazila drsnosťou. Jaxon rád hovoril, že mu pomohla prijať jeho „skutočné ja“. A vážne to povedal skôr s hrdosťou a láskou, než odporom, ako keby vytrhnutie hlavy z piesku bolo dobrou vecou. Hectora neťahal nikto a hotovo. Bol akým bol z odôvodneného, život zachraňujúceho dôvodu, a ten dôvod sa nikdy nezmení. Takže ani on sa nezmení.
„Nebudeš si nič pamätať,“ povedal Jaxon s dunivým výdychom, „ak povieš ešte jedno prekliate slovo o mojej-“
„Jaxy!“
Hádka musela pritiahnuť Noellinu pozornosť, pretože zatlieskala rukami a s bezstarostným smiechom zatočila sa, potom hodila preplnený námornícky batoh na Avu, prebehla vzdialenosť a vrhla sa do Jaxonových roztiahnutých rúk. Tlieskanie? Zatočenie sa? Vážne? Možno jej register bol skôr prehnaný, než vyčistený, pretože dopekla, v tejto chvíli bola tá vyžarujúca dievčenská nevinnosť ohromujúca. Bohužiaľ, nebolo to také odpudzujúce, ako by malo byť. S tým bujným poprsím a správnymi, nebezpečnými krivkami, bola stála stopercentnou ženou.
Takto neuvažuj. A.I.R. bola jeho životom, zachraňovanie nevinných jeho jediným cieľom. Dobrú časť svojho detstva strávil zatvorený v klietke a bol nútený počúvať, ako je jeho jediný brat ubitý na smrť. Nikdy nechcel, aby niekto vytrpel taký druh tragédie. Ba čo viac, už nikdy nechcel spôsobiť ďalšiu tragédiu.
Noelle, bez ohľadu na to, aká bola sexy, bola mimo dosah. Počas výcviku, po ňom, navždy.
„Chýbal si mi.“ Keď sa odtiahla od Jaxona,, aby si ho obzrela, zachichotala sa ako keby všetci boli na pyžamovom večierku a práve sa bili vankúšmi. Zachichotala sa, hej, ale jej hlas v sebe niesol náznak chrapľavosti. Druh, ktorý ho prinútil myslieť na sex. „Si čoraz ešte viac príťažlivý – príťažlivejší? To je jedno! Si krajší zakaždým, keď ťa vidím.“
„Ty tiež, zlatko,“ povedal Jaxon. „Ty tiež.“
„Za toto som ochotná ti odpustiť, že si mi nezavolal, nenapísal a že mi nedovolil sa u teba schovať, keď ma prenasledovali súdne orgány.“
Agent sa polohlasne zasmial. „Máš súdnym orgánom pomáhať, Elle.“
Elle. Tá prezývka sa k nej nehodila. Bola až príliš rozkošná. Čo sa však podľa neho hodilo na porcelánovú bábiku stojacu pred ním. Vlastne, tá prezývka sa k nej hodila, až na ten náznak chrapľavosti.
„Och, ja pomôžem súdnym orgánom, fakt,“ odpovedala s ohnivým odhodlaním. „Hneď ako dostanem odznak.“
Hector sa zo všetkých síl snažil potlačiť odfrknutie. Nepodarilo sa mu to. Ako keby dokázala vydržať čo i len týždeň tréningu. Predtým, než ju uvidel naživo a osobne, by sa bol stavil, že sa bude Noelle prudko vznášať na vrchole triedy. Po tom, čo ju videl naživo a osobne... nebolo to obyčajné nie, ale jedno veľké nie. Či už bola vážne násilná alebo to iba predstierala, nikto, koho poznal, by nechcel partnera ako je ona.
Tie strieborno-sivé oči švihli jeho smerom, na krátko sa prižmúrili, prezreli si jeho telo hore-dole, ako keby si obzerala jeho oblečenie a zapamätávala si každý detail. Potom sa odvrátila preč, prepustiac ho, ako keby ho vyhodnotila ako nevyhovujúceho. Tak teda fajn. Nepovažovala ho za atraktívneho. Dobre. To vlastne aj uprednostňoval, pretože ho to chránilo pred nechcenými pokusmi o zblíženie. V skutočnosti udržoval svoju lebku oholenú, lesklú presne z toho dôvodu. Bol mužom ochotným urobiť čokoľvek, aby odradil ženskú pozornosť.
Pretože, hej, ženy dokázali byť márnotratné poľovnícke psi a väčšina uprednostňovala svojich partnerov s vlasmi. Čierne, blond, červené, na tom nezáležalo, pokým boli pramene dlhé a lesklé. A malá novinka pre malú Slečnu Chichotavú: keď dovolil on svojim vlasom narásť, boli tmavohnedé, takmer ako uhoľ, so zlatými odleskami, a zaslúžili si za to skurveného leva.
Nie, že by cítil potrebu brániť sa alebo niečo podobné.
Okrem toho, aj keby mal vlasy, Noelle by ho nechcela. Väčšina žien ho považovala za trochu príliš hrozivého na to, aby s ním hovorili, menej hodný, aby si s ním niečo začali. A jemné, pekné dievča Noelle musela mať rado jemných, pekných chlapcov. Tak proste fungoval svet.
„Ava,“ Jaxon povedal smerom k nedeľnej rozkošnej učiteľke, ktorá pomaly pristúpila k ich skupine. Jej batoh, tak ako aj Noellin, jej viseli z ramien, ťahajúc ju váhou k zemi. „Rád ťa znova vidím.“
„Hej, aj ja teba.“ Kývla hlavou na pozdrav, kučery jej poskakovali okolo tváre.
Aha. Ava a Noelle boli priateľky. A dosť dlho na to, aby sa to nižšie dievča stretlo s členmi Noellinej rozšírenej rodiny. Zaujímavé. S ich značne rozdielnymi zázemiami by ich Hector nikdy nespájal do dvojice. Na druhej strane, Noelle sa rada správala k Ave ako ku slúžke. A Ava to prijímala.
Ava sa naklonila k Noelle a zašepkala: „Vážne musíš znieť ako blbka?“ Noelle na ňu žmurkla.
Ak by Hector nebol taký sústredený na tú dvojicu, táto medzihra by mu unikla. Teraz sa jeho pozornosť zaostrila. Takže... boli časy, kedy Noelle neznela ako blbka? Mohla byť teda postava s prázdnou hlavou byť len predstieraním? Ak áno, čo bolo jej cieľom? A prečo Jaxon, jej pokrvný príbuzný, nespoznal rozdiel? Tá posledná otázka prinútila Hectora pokrútiť hlavou, zbavujúc sa svojich podozrení. Jaxon bol bystrý, jeden z najlepších a najpozornejších agentov v tíme, a poznal by svoju vlastnú sesternicu lepšie než nejaká priateľka/slúžka.
Dallas si odkašľal, univerzálne znamenie, ktoré hovorilo už nás konečne predstav, dopekla. So stvrdnutou sánkou to Jaxon urobil, predstavil ich. Najprv Dallasa, potom Hectora. Našťastie sa nikto nesnažil si s nikým potriasť rukou, ale aspoň Ava sa stretla s jeho pohľadom. Noelle hľadela niekde za jeho plece. Po tom, ako poštípala Dallasovi líce, ako keby bol tým najsladším batoľaťom, ktoré kedy videla. A ten hajzel si to vychutnával, venujúc jej vysokowattový povzbudzujúci úsmev.
„Obaja viete, že kým ste tu, nemôžem vám preukazovať protekčné správanie,“ povedal Jaxon rozpačito. Jeho zjazvená tvár zbledla pod slnečným svetlom, až vyzerala takmer ako vosková. „Jasné?“
„Samozrejme, že to vieme.“ Konečne presunula svoju pozornosť od Dallasa, Noelle poťapkala Jaxona po hlave so sladkou toleranciou, zvyčajne objednanú pre poškodenie mozgu. „Ale to je okej, pretože všetci ostatní budú.“
Uh, tak to bude ďalšie jednoznačné nie. V tejto sračke nemá nikto protekčné zaobchádzanie. Prvý týždeň mal na starosti Hector, potom mal opraty predať Dallasovi, ktorý sa bude starať o veci ďalší týždeň, než predá opraty Jaxonovi. Jaxon odovzdá moc na pekelný týždeň Ghostovi a tiež agentke menom Phoenix. Potom Ghost a Phoenix vrátia opraty Hectorovi a on bude musieť vytrpieť ďalších sedem dní. Hector sa sakramentsky ubezpečí, aby Ghost a Phoenix vedeli, že s týmito dvoma sa musí zaobchádzať tvrdšie než s hocikým iným.
Tvrdšie... doparoma. Teraz na sebe robil pychoanalýzu. Zvyčajne to bol prvý znak pred problémami. O Dallasa si nemusel robiť starosti. Chlapec vedel, čo má robiť. To bol hlavný princíp všetkého.
„Môžem ti garantovať, že odo mňa dostaneš zaobchádzanie so zlatou hviezdičkou,“ povedal Dallas, odstreliac tak Hectorove očakávania do zabudnutia. „Po tom, čo mi odpovieš na jednu otázku. Máš rada praclíky?“
Ava pretočila očami a niečo nezrozumiteľne zašomrala popod nos.
„Och, môj Bože, áno!“ Noellin úškrn bol sama nevinnosť a biele zuby. „Milujem praclíky! Sú také chutňučké.“
Chutňučké?
„Som rád, že si to povedala,“ začal Dallas. „Pretože-“ Jaxon sa začiahol okolo Hectora a vrazil Dallasovi päsťou do sánky. „Áu! To bolo za čo?“ zahundral agent, šúchajúc si opúchajúce miesto.
„Len buď rád, že nemám lyžičku.“ Mračenie z Jaxonovej tváre zmizlo hneď, ako venoval celú svoju pozornosť Noelle. „Kašli na neho. Proste... choď sa ubytovať, zlatko. Orientačný beh začína za hodinu.“ Jemne ju potlačil smerom, ktorým mala ísť.
Noelle zastala pri Avinom boku a prehodila si ruku ponad ramená toho dievčaťa. „V poriadku. Pôjdeme. Vieme, že vy, chlapci, máte na práci dôležité veci. Chcem len poďakovať. Privítali ste nás ako najlepšie ste vedeli a my sme za to veľmi vďačné.“
Mala slzy v očiach? Doriti. Boli to slzy. Hlboko v sebe vedel, že bola typom dievčaťa, ktoré plače. Aké patetické. A dokonca aj plné sklamania.
„Už si konečne vezmi svoj batoh,“ prerušila ju Ava. „Váži aspoň o sto kíl viac ako ten môj.“
„Nemožné. Ja som doniesla iba základy. Oblečenie, moje obľúbené čižmy, krém na tvár, makeup a pár kníh na čítanie, pár konzerv s kaviárom, spodnú bielizeň a moju kanvicu na kávu. Plus ešte zopár vecí, bez ktorých dievča ako ja nedokáže prežiť, ale nemôžem ich spomenúť v zmiešanej spoločnosti, pretože by to bolo netaktné. Veď vieš, sú na sex.“
Na konci vety šepkala, náznaky chrapľavosti premiešané s ozvenou polnoci. Horšie, pri slovách „spodná bielizeň“, sa Hector a Dallas trochu viac vystreli. Pri slove „sex“ obaja zastonali. Jaxon ich oboch udrel po hlave.
Hector vždy ignoroval veci, ktoré ho priťahovali, hej, ale no ták. Teraz mal do mozgu vypálené obrázky elegantnej Noelle, ktorá má oblečené chabý zdrap čipky a s na stávi, ktorý ho pozýva, aby si z nej odhryzol.
A hádajte čo. Jeho ramená začali horieť, ruky ho svrbeli. Druhý a tretí znak problémov. Ak to bude takto pokračovať, jeho ramená začnú žiariť a tetovania, ktoré sa tiahli od jeho pliec až ku končekom prstov, začnú praskať. Posledné, posraté znaky, ktoré znamenali, že už je takmer neskoro, aby zastavil nasledujúci masaker, že jeho pokožka, svaly a kosti sa chystali zmutovať na divokú hmlu a roztopiť všetko, čoho sa dotkne. Premena bude trvať niekoľko hodín, dokým horúčava napokon nestratí svoju energiu a nezhasne.
Problém bol, že nemohol masturbovať, aby odstránil svoje erotické túžby, pretože by si usmažil vlastný penis. A nemohol brať tabletky, pretože mu to zblbne hlavu a bráni mu to riešiť jeho prípady.
Takže, keď jeho frustrácie sú až príliš veľké pre neho samotného a pre jeho ruky, zavolá si prostitútku na orál. Takto dievča ostane na kolenách, čo najviac mimo dosahu, a on sa urobí bez toho, aby sa musel báť, že podpáli celé mesto. Ďalší problém dal o sebe vedieť. Nemohol – a ani to neurobí – hovoriť o šťastných koncoch, kým bol tu. To by zmiešalo tajomnú, otrhanú stranu jeho osobného života, s rozhodnou, čisto pracovnou stranou, a to by nikdy neurobil. A.I.R. bola jedinou čistou vecou v jeho živote, odmietal ju pošpiniť. Z nijakého dôvodu.
„Myslím, že som z toho batohu počula zastonať niekoho,“ vykríkla Ava, keď zápolila so zipsom. „Ty tu máš telo, však? Nuž, zo mňa znova neurobíš kriminálnika, to je isté.“
Noelle od nej odstúpila s dlaňami vysoko hore. „Drahá, len tú vec odnes. Neustále si fňukala, že potrebuješ urýchliť program na cvičenie a ja som sa rozhodla ti pomôcť. Mimochodom, nemáš za čo.“
„Ja som nikdy nežiadala - oh!“ Ava dupla nohou. „Zabijem ťa v spánku.“
Noelle zalapala po dychu, prúdili z nej silné vlny ublíženia. „Nemôžem uveriť, že si sa mi práve vyhrážala. Ja... potrebujem chvíľku, aby som sa pozbierala. Ospravedlňte ma, prosím vás.“ Pofňukávajúc odkráčala. Bez toho, aby si vzala svoj batoh.
Zamračiac sa, Hector si trel hruď, v ktorej mu náhle vystrelila tupá bolesť. Čo dopekla? Vážne ho trápilo, že sa jej vyhrážali? Ava nasledovala svoju priateľku, ťahajúc oba batohy a hundrúc si popod nos, že tentoraz to hrou na blbku prehnala.
Traja agenti ich sledovali odchádzať. Každý z iného dôvodu, tým si bol Hector istý. Jaxon preto, aby sa ubezpečil, že vstúpia do domu bez akýchkoľvek problémov. Dallas preto, aby videl, ako sa dokonalý zadok jeho praclíka kolíše a Hector len kvôli tomu, že sa nedokázal zastaviť.
„Dievčenské izby sú na poschodí, zlatko,“ zvolal Jaxon. „Vchod je napravo, takže nemusíš ísť cez chlapčenskú oblasť.“
„Och, vďaka,“ odpovedala Noelle bez spätného pohľadu – a bez toho, by zabočila doprava.
Vtipné bolo, že v jej tóne nebolo ani stopy po ublížení. Ave sa konečne podarilo zbaviť sa Noellinho batohu – tak, že ho hodila do cesty Noelle, ktorá sa oň potkla. Ava, oslobodená od nákladu, sa zasmiala a rozbehla sa dopredu. Keď sa Noelle narovnala, zodvihla nylon a tiež sa rozbehla dopredu a tiež sa celý čas smiala. Už to neboli tie dievčenské chichoty, ale smiech zrelej ženy.
Tá zmena bola prekvapujúca, ale pochopiteľná. Musela byť v ich prítomnosti nervózna. V posednej chvíli sa prestrčila pred Avu a ako prvá dočiahla ku dverám k ich novému domovu. Potom zmizli z dohľadu.
Dobre. Jeho posledný dojem? Vezmite „chutňučké“, pridajte chichotanie, vynásobte to nevedomosťou a zmenou emócií za zlomok sekundy, odčítajte smiech a žmurknutie a pravdepodobne dostanete recept na idiota, ktorý je hlúpy ako škatuľa skál. Pekná ako medailón, hej, to sa nezmenilo, ale stále bola hlúpa ako škatuľa skál.
O tom teraz nebolo pochýb. Jej register bol prehnaný. Trochu ako keď chudobný chlapec zaplatil tyranovi v triede, aby ho chránil. V tejto chvíli si Hector nebol istý, či Noelle Tremainová dokáže poraziť kus handry.
„Koľko motúzov si musel potiahnuť, aby si ju sem dostal?“ opýtal sa Jaxona.
Chlapík si povzdychol, všetky druhy únavy zabublali v podtóne. „Príliš veľa.“
Ako si myslel. „A prečo niekto ako ona chce robiť niečo takéto?“ A.I.R. agenti pracovali dlhé hodiny, robili príšerné objavy a neustále sa brodili cez najtemnejšie jamy ľudskosti. To všetko zachraňovalo Hectora, ale bohatá, rozmaznaná Noelle nepotrebovala zachraňovať.
„Hovorila niečo o tom, že musí využiť kung-fu zručnosti na dobré veci.“ Jaxon potriasol hlavou pri tých smiešnych slovách. „Zasmial som sa, takže mi nakoniec povedala pravdu. Chce možnosť nosiť odznak a hovoriť ľuďom, čo majú robiť a potom ich postreliť, ak ju neposlúchnu.“
Tomu už Hector veril. „Ty si taký mäkkýš.“
Dobrou správou bolo, že už nebolo dosť motúzov, ktoré by niekto mohol potiahnuť, ak to teraz pokašle. A ona to pokašle. Zrejme ešte predtým, než skončí orientačný beh.
Predstava, že by sa už nikdy viac nepozrel na tú krásnu tvár, spôsobila bolesť... ktorá začala kypieť v jeho hrudi. Rovnakú bolesť zacítil pri jej reakcii na Avine vyhrážky. Ignoroval tú bolesť, nech pramenila z čohokoľvek, s rovnakým odhodlaním, aký zvyčajne ignoroval svoju túžby.

Kým skončí deň, budeš preč, Tremainová. To ti garantujem. 

10 komentářů:

  1. Srdečná vďaka za preklad i korektúru!!! :-) ;-)

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci ! ! !

    OdpovědětVymazat
  3. Tak to asi Hector bude poriadne sklamaný ;-) , že Noelle nikam neodíde :-)
    Vdaka za preklad:-)

    OdpovědětVymazat
  4. Moc díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  5. Srdečná vďaka za preklad i korektúru!!! :-) ;-)

    OdpovědětVymazat
  6. Super DAKUJEM za preklad aj korekciu !!!!
    ...moja obľúbená séria :))))

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  8. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat