pátek 10. července 2015

Pán Zuřivosti - Kapitola 11



Keď ho pohladila po ruke, Osborn sebou trhol. Jeho ruka okamžite uchopila tú jej. 
Povzbudivo sa na neho usmiala. "Dovoľ mi to." A jeho ruka klesla. Breena nadvihla obočie. Prstami mu prebehla po nose. Perách. Líca mu pokrývalo krátke strnisko. Svaly sa mu pod jej prstami nahli. Silné telo sa mi na kratučký okamih zachvelo. 
"Dovoľ mi aby som ťa milovala," pobádala ho. 

Muž pred ňou stuhol. Každý sval, sila jeho tela, sa pri jej slovách napli akoby očakával fyzickú ranu. Zatvoril oči a päste zovrel po bokoch. S kým to teraz bojoval? S ňou, alebo sám so sebou?
Potom sa jeho viečka zdvihli a upreným pohľadom sa zavŕtal do toho jej. Videla všetok ten smútok a hnev, ktorý ho od útoku na domov sužoval. Dovolil jej vidieť ho. 
"Dnes v noci sa s tebou chcem milovať," zašepkala mu do krku a cítila, ako sa zachcel. 
Ale neodstrčil ju. 
Srdce jej podskočilo úľavou a drobnými bozkami mu posiala krk, líniu čeľuste a skončila na perách. Breena mu zúbkami zaťahala za spodnú peru. Sala ju, až pokiaľ nezastonal. 
"Vezmi ma k tvojmu jazeru," vyzvala ho. Bez toho aby počkala na odpoveď, pritiahla si jeho ruku k ústam, pobozkala ho na dlaň a vytiahla ho na nohy. 
Šli tú krátku vzdialenosť k miestu, ktoré pre ňu bolo vždy tak výnimočné. 
Potom čo si vyzula topánky, starostlivo si do nich vložila nôž, obrátila sa k nemu. Zdvihla si košeľu a pretiahla si ju cez hlavu, vlnená látka z jej kože klesala zmyselne pomaly. 
"Povedal si, že na mne tie chlapčenské šaty nenávidíš."
"Teší ma, že sú preč."
Pod jeho žeravým pohľadom sa jej zvraštili bradavky. Osbornove hnedé oči sa v ubúdajúcom svetle zmenili takmer na čierne. 
Breena k nemu pomaly vykročila, uvoľnila si nohavice a odkopla ich preč. Siahol po vlastnej košeli, ale pred ďalším pohybom ho zastavila. 
"Dovoľ mi aby som sa dnes večer postarala ja o teba."
Prehltol. Ťažko. Zdvihla mu košeľu a pretiahla mu ju cez hlavu. Nohavice mal cez rastúci penis napäté.
"Toto nemôže byť veľmi pohodlné." povedala mu šibalsky.
"A každým okamihom nepríjemnejšie," povedal.
Usmiala sa na tohto úžasného muža pred sebou, cítila sa šťastná a žiaduca a veľmi, veľmi chcená. Zahákla mu palce o látku, stiahla nohavice dolu, odhaliac tak svalnaté a silné nohy. 
Osborn bol veľkolepý. Jeho telo bolo dokonalé, križované jazvami, niektoré boli malé a niektoré už na pohľad brutálne. Po jednej zubatej na kľúčnej kosti mu prešla prstami. Tá na jeho tvári bola nová, z toho večera, keď bojovali s tvorom krvavej mágie. 
Breena mu prstami prebehla po pekných rysoch, čeľusti, obočí. Zovrel jej ruky do svojich a sklonil hlavu. Ich pery oddeľoval len jeden nádych, zdvihla sa na špičky aby ho pobozkala. S povzdychom ju zovrel v náručí. Osbornov bozk bol horúci, páliaci, naplnený bolesťou, nádejou a tak obrovskou vášňou. 
Jeho ruky nabrali na smelosti, do dlaní bral jej prsia, nežné boky, užívajúc si lenivé cestovanie po citlivej pokožke jej chrbtice. Na pažiach jej nabehla husia koža, bradavkami sa trela o jeho pevnú, husto zarastenú hruď. Nemohla sa dostať k nemu tak blízko, aby toho mala dosť. Už len prechádzanie rukami po povrazcoch jeho svalov do jej tela vystreľovalo neskutočné vzrušenie. 
"Pozri sa na mňa," vyzval ju, hlas mal chrapľavý vášňou.
Viečka sa jej otvorili, zatiaľ čo jeho pátrajúce prsty prešli po jej oblých bokoch a uchopili ju za zadok. S trhnutím si ju pritisol na svoju nahú kožu. Podľa tvrdosti jeho erekcie nemala žiadne pochybnosti ako veľmi ju chce. 
Osborn ju zdvihol na ruky a vykročil k piesčitému brehu jazera. 
"Myslela som si, že to ja sa budem starať o teba," povedala zo smiechom. 
"Nabudúce," prisľúbil, jeho hlas znel hrubo, plný potreby. 
"Áno." Prikývla. Teraz a rýchlo. Ovinula mu ruky okolo krku a znovu si k sebe pritiahla jeho hlavu. Perami zajal tie jej, jazykom sa jej vnoril do úst. Ich bozk bol bezohľadný a divoký. 
Zložil ju dolu, jemné objatie vody okolo nôh bolo teplé a zmyselné. Osborn si ju pritiahol k boku, perami a rukami vyhľadal jej prsia. Perami si doberal a mučil jej bradavku až pokiaľ si ju nevtiahol do tepla svojich úst. Breena sa proti nemu vyklenula, telo mala boľavé a zvlhlo túžbou po spojení ich tiel. Pre tohto muža sa pripravovala celý svoj život. Cez svoje sny. 
"Musíme na to ísť pomaly, Breena. Pre teba to bude prvý krát a nechcem ťa zraniť."
"Tak sa ma dotkni." Túžila po jeho rukách na svojom najtajnejšom miestečku.
"Tu?" spýtal sa, kĺzajúc jej po koži na rebrách.
"Nižšie."
Teraz jeho ruka zakotvila na brušku. "A čo tak tu?"
"Nižšie," pobádala ho.
Prstami jej vkĺzol do vlhkosti medzi stehnami.
"Áno." Zastonala. Pri jeho pohladení ju zaplavila vlna vzrušenia. 
"Síce to môže byť príjemné, ale ja ťa chcem ochutnať." Osborn si jednu jej nohu zahákol za rameno a pobozkal ju tam, kde bol v tej chvíli sústredený celý jej svet.
Osborn zakrúžil jazykom, čím len zvýšil jej potešenie. Cítila jemné sondovanie jeho prsta. Vkĺzol dnu a jej vnútorné svaly sa stiahli. 
"Byť v tebe bude tak dobré," povedal, potom jej ukázal, čo ešte jazykom dokáže.
K tomu prvému sa pripojil aj ďalší prst a ten úžasný tlak ju zanechal napätú a túžiacu po uvoľnení. Celé jej telo sa začalo napínať a chvieť.
"Nenúť ma čakať, Osborn." 
Medzi obočím sa mu vytvorila vráska. "Nechcem ťa zraniť. Urobím všetko preto, aby som ti nespôsobil bolesť."
"Je mi to jedno. Potrebujem ťa. Potrebujem ťa v sebe. Teraz."
Presunul sa medzi jej nohy, jeho penis dlhý a dosť hrubý na to, aby začala o svojej pripravenosti pochybovať. Pritisol sa tam, kde boli pred chvíľou jeho prsty. 
"Pozri sa," povedal. "Vidíš ako tvoje telo víta to moje?"
S miernym tlakom sa do nej vnoril, našiel bariéru jej panenstva a prelomil ju. 
Bolelo to, ale nie veľmi. Jeho váha na jej tele. Jemný bozk, ktorý jej vtisol na spánok. Ten pôžitok v jeho tvári. A potom bola bolesť preč. Nahradená blaženým šialenstvom. Plnosťou. Jeho dĺžka v nej. Osborn začal pohybovať bokmi a jej útle telo si na to začalo pomaly zvykať. 
"Tvrdšie?" spýtal sa.
Breena nevedela či to chce tvrdšie, ale bola ochotná to skúsiť. "Áno," vydýchla.
Osborn jej vyhovel. Áno, určite to chcela tvrdšie. Znova a znova do nej vrážal, rýchlejšie, jej vzrušenie prudko narastalo. Breena nadvihla boky, aby sa stretla s tými jeho. Potrebujúc z neho viac. Už s ním potešenie zažila aj predtým. Teraz sa toho dožadovala. Jej túžba po uvoľnení rástla a rástla. 
"Oviň mi nohy okolo bokov," riadil ju.
Tá zmena spôsobila, že jadro jej potreby bolo k jeho prírazom bližšie. Osborn jej oblizol ucho. Stískal prsník. Bol všade. Nad ňou. V nej. Vdychovala ho do seba s každým nádychom. 
"Byť v tebe je tak úžasné, Breena."
To surové potešenie z jeho slov ju poslalo cez okraj. Zalapala po dychu. 
"Osborn, ja -"
"Áno, Breena, áno," a ešte viac v nej narástol. 
Do tela jej vyšľahol prúd vzrušenia a stisla v sebe jeho tvrdú dĺžku. So zastonaním vystrel chrbát a vylial sa do nej. 
Potom na ňu klesol, vyvažujúc väčšinu svojej váhy na rukách. Len tam tak ležali, neschopní pohybu. Potom sa Osborn prevalil na chrbát, berúc ju so sebou, hlavu si položila na jeho hruď. 
Breena si nevedela predstaviť, že by niečo takéto mohla zdieľať s niekým iným ako Osbornom. Keď bude Elden obnovený, odmietne akúkoľvek ponuku, ktorú by Nicolai v jej mene prijal. Nechce nikoho okrem Osborna. Jeho pevne objímajúce ruky. Jeho pery na tých jej. Jeho telo prinášajúce jej potešenie.
Špičkou prsta mu prešla po teplej hrudi. "Mohol by sa tvoj berserker dostať na povrch keď... veď vieš." 
Osborn sa zasmial a ona od radosti zatvorila oči. To ona mu to urobila. Prinútila ho byť šťastným. Vyzdvihla ho z agónie, ktorú na seba sám zoslal. Breena nikdy skutočne nepochopila, akým cenným darom jej mágia bola. 
"Daj mi niekoľko minút a môžeme to vyskúšať."
Všetka tá sila a moc bola trochu skľučujúca. "Ako sa z teba stal berserker?"
Osborn preplietol svoje prsty s tými jej. "Naši predkovia nám vraveli, že muž a medveď boli kedysi jedným, bermannen. Bermannen a jeho družka boli veľmi inteligentní, na vkus bohov až príliš. Ukoristili tajomstvo blesku a založili oheň. Ukradli kľúč k mrakom a mohli ovládať počasie. Bermannen a jeho družka dokonca zmúdreli natoľko, že objavili záhadu, ako môže z pôdy vzrásť ich vlastné jedlo. Tí dvaja bohov vôbec nepotrebovali."
Breena sa oprela na lakte a z hora hľadela na Osborna. "Čo sa stalo?" Počula už veľa príbehov, ale žiadne, ktoré by mali niečo spoločné s bohmi Ursanov. 
"Bohovia žiarlili, tak dvojicu oddelili. Všetka sila a moc prešla do medveďa, zatiaľ čo múdrosť do muža. Muž i medveď volali po spojení. Potom sa hnevali. Zúrivosť berserkerov pochádza z našej potreby byť jedným, aj keď sa to už nikdy nemôže stať úplne. Cítiac ľútosť, dali bohovia mužovi oheň a znalosť o pôde. Medveď dostal silu a posvätné územie, kde sa môže voľne túlať."
"Ale o tom príbehu vedeli."
"Medveď a muž boli rozdelení, ale stále mali dosť rozumu a objavili spôsob, ako poraziť bohov a ich zasahovanie."
"Ako?"
"Tie dve duše sa spoja po smrti. Medveď a muž bojujú, ale vyhrať môže len jeden."
"Ty si bojoval s medveďom, aby si sa stal berserkerom?"
Osborn ukázal na jazvu križujúcu mu telo. Breena zalapala po dychu, potom po tej jazve prešla prstami. Sklonila sa a pobozkala ju.
"Stal som sa s ber jedným, ale len cez jeho čestnú smrť. Ten berserkergang tam je vždy, ale je to jeho kožušina čo nás spája, tak ako si to videla v uličke, a prečo som nemohol zabiť prieskumníka tu pri jazere."
"Bol si nahý. A ten kožuch ktorý nosíš patril medveďovi. To je smutné."
Osborn nadvihol obočie. "To by si chcela, aby vyhral medveď? Stávalo sa to často."
Rýchlo zakývala hlavou.
"Muž sa môže spojiť s medveďom, alebo medveď s mužom. To je naša cesta." Osborn zdvihol jej ruku zo svojej hrude. "Milujem tvoje nežné srdce."
Srdce jej narazilo do rebier. Miluje. Miluje jej srdce. To bol začiatok.
Pobozkal ju na každý jeden prst. Posledný vsal do úst.
"Včera keď si sa kúpala, počul som ako lapáš po dychu. Myslela si na mňa, Breena? Dotýkala si sa samej seba a myslela na mňa?"
Prehltla hrču, ktorá sa jej vytvorila v hrdle a snažila sa potlačiť rumenec. Breena bola schopná len prikývnuť.
Na tvári sa mu pomaly rozšíril spokojný úsmev. "Rád by som to videl."
Jeho požiadavka vyznela nemravne, vyprskla.
"Všimni si čo so mnou tá predstava robí." Osborn ju vzal za ruku a umiestnil si ju na tvrdú dĺžku penisu. 
Medzi stehnami sa jej opäť začala hromadiť vlhkosť. "Skutočne by si to chcel vidieť?"
"Bohovia, áno. Tu -" Štipol ju do bradavky. " - a tu." Prstami sa zaboril do jej ženského tepla. "Posaď sa."
Breena sa zdvihla a Osborn jej siahol po bokoch. 
"Rozkroč sa."
Ja navrchu. Ty navrchu. Na všetkých štyroch ako zvieratá v lese. Tie slová do nej v ozvene vrazili. Zaujali ju. Nútili ju horieť. 
Breena na neho vysadla a on si pridržal svoju erekciu.
"Daj si ma dovnútra."
Ten pocit slabosti tu bol znova. Breena mu siahla po penise, hladkom a tvrdom. Jemne ho zovrela, zastonal. "V ten deň keď som sa kúpala som ťa chcela," povedala mu. "Chcela som, aby si bol vo mne."
"Ja tiež," povedal, telo sa mu otriasalo potrebou zaboriť sa do nej. 
"Sleduj," vyzvala ho. Teraz bol rad na jej príkazy. Breena sa umiestnila nad špičku jeho penisu a klesla na neho. Vyplnil ju. Pri tom skvostnom opojení zo spojenia ich tiel sa roztriasla. 
Osborn so zatvorenými očami hlboko zastonal, rukami jej nadvihol prsia. 
Prsia jej pri jeho dotyku tvrdli, bradavky sa zvraštili. Nadvihla sa tak vysoko, že takmer opustil jej telo, potom prudko klesla a znova. Jeho boky sa nadvihli, uchopil ju okolo pása a pokúšal sa prevziať kontrolu. 
"Dotkni sa sama seba. Ako v ten deň," povedal jej chrapľavým hlasom. Oči mu potemneli. 
Celé telo sa jej pri jeho požiadavke roztriaslo. Vzoprela sa Osbornovi o široké ramená, sadla si na päty a prstami sa vydala na púť. Obkrúžila si bradavky, na čo ešte viac stvrdli. Potom pomaly spustila prsty nižšie. Osbornov žeravý pohľad spaľujúco sledoval jej zmyselnú cestu. Dolu cez hrudný kôš, ako míňa bruško, až pokiaľ sa nestretla s kučierkami, ktoré skrývali miestečko, v ktorom boli spojení. 
Pri prvom ľahkom dotyku medzi nohami zastonala. 
"Áno," povzbudil ju jej milenec a vrazil do nej. 
Pomaznala sa silnejšie, cítiac maximálne vzrušenie. Jej vnútorné svaly mu pevne zovreli penis. Osborn ju uchopil za boky a držal ju na mieste, kým sa do nej divoko zabodával. Breenine prsty sa začali pohybovať priam horúčkovito. 
Poťahovala sa za bradavky, každý sval na tele mala napnutý. Pripravená na všetko, čo jej mohol dať.
"Tvrdšie," žiadala.
Zovrel ju silnejšie, každým pohybom sa do jej tela zanáral hlbšie. S výkrikom ju vrhol cez okraj. Breenou sa prelievala rozkoš, vlna za vlnou. Z pier mu vykĺzlo jej meno. 
Cítila akú má Osborn napätú hruď a ako sa jej prstami zabára do kože. Jedným rýchlym pohybom ju prevalil na chrbát. Zakliesnila mu nohy za chrbtom, čím ho do seba vtiahla hlbšie. Tešiac sa z jeho váhy na sebe, jeho sily, ktorá ju priklincovala k zemi. 
"Áno. Ešte," povzbudzovala ho. 
Akoby sa v jej vnútri ešte zväčšil, jeho výpady boli ešte hlbšie. Tvrdšie. Každý náraz jeho tela ju opäť vynášal na vrchol a uvoľňoval niečo v jej vnútri. Šírilo sa ňou ďalšie vyvrcholenie, tak sa ho držala tak pevne ako dokázala. 
Breena sa k sebe vracala len pomaly. Špliechanie vody v jazere, vietor v stromoch, volanie vtákov a úžasná váha veľkého, láskyplného muža nad sebou. Tlkot srdca sa jej spomalil a konečne mohla nabrať dych, aby neznela akoby s Osbornom zápasila na cvičisku. 
Osborn sa prevalil na chrbát, berúc ju so sebou a uložil si ju na seba. Pobozkal ju na vršok hlavy. 
"Milujem ťa," zašepkala mu. Potom zaspala. 
Osborn pevne stisol viečka. Ani nevedel ako veľmi tie slová potreboval počuť, až kým ich tak rozkošne nepredniesla keď zaspávala. Pevnejšie ju objal. Zaslúžila si lepšieho muža ako bol on. Niekoho čestnejšieho. Niekoho, kto by jej tie slová mohol povedať. 
Zaslúžila si viac, ale to neznamenalo, že by nebojoval alebo nezabíjal, len aby ju udržal po svojom boku. Osborn nebol idiot.
***
Jeden deň za druhým plynuli až príliš rýchlo. Cez deň Osborn pokračoval s výcvikom Breeny a bratov. Jej mágia naberala na sile a mohla kontrovať jej malé úponky aj bez potreby emócií. Noci patrili jemu a Breene. Väčšinu nocí sa k nej pripojil v jej malej spálni. Tie ostatné trávili blízko jazera a pod hviezdami... A premýšľal o splne.
Brent a Torben vyrastali v silných mužov, jemu navzdory. Zaviedol tradíciu, že každý večer všetci skončili pred veľkým ohňom, ako jeho ľudia keď bol ešte chlapec. Tam povedal bratom o bermannenovi a jeho družke a hneve bohov. 
Delil sa s nimi o tradície ich rodičov, aký mali spoločný život a ako ich otec Osborna trénoval a pripravoval na jeho Bärenjagd. 
Ten neutíchajúci hnev v Berntovi každým dňom ubúdal. 
Oni traja celé tie roky žili na posvätnom medveďom území, iba vďaka Osbornovej prísahe, že toto miesto bude chrániť. Žiadny medveď nenakráča k Berntovi aby sa stal bermannenom. Aby sa stal berserkerom. A predsa sa blížil k veku vhodnému pre jeho Bärenjagd. Bez minulosti. A predsa sa vyvinul do plnej sily.
Zmenil Osborn osudy oboch, medveďa i muža, keď sem prišiel žiť? Raz keď zápasili si Osborn myslel, že mladšieho brata zranil nožom, ale nemal dokonca ani škrabanec. Berserker nemohol byť zranený oceľou. Trúfne si otestovať Bernta tým, čo mohlo berserkera poraziť ? Zbraň vytvorená zo stromu a ohňa. Strom preto, že vzišiel z pôdy a oheň, lebo to bol dar mužovi daný bohmi. Žiarlivým bohom muselo prísť ironické, že ich darčeky boli taktiež jediným, čo im mohlo privodiť smrť. 
Osborn si predstavil život bez brata a Bärenjagdu. Sila a česť bez boja a krvi? Ale tie úvahy musia počkať na inokedy... potom. Ale po čom, nedokázala povedať.

***

Neskôr toho večera nasledoval zvuk smiechu jeho bratov. Našiel ich okolo ohňa, smejúc sa aj s Breenou. "Čo je tu také zábavné?" spýtal sa.
"Breena práve chcela splniť svoju hrozbu, že naučí Bernta tancovať."
"To nebola hrozba," povedala im s predstieranou prísnosťou. "Tancovanie je dôležitá existenčná nutnosť."
"Matka rada tancovala," povedal Osborn.
Bernt na neho pozrel s dychtivým výrazom. V tejto chvíli bol viac chlapec ako muž, vyhladovaný počuť viac. 
Osborn ich okradol. Obral ich o spomienky a príbehy, ktoré im nechcel rozprávať, lebo bol sebecký. Všetko len preto, že on nechcel spomínať. On nechcel cítiť bolesť. Nebola to chyba jeho bratov. Nebola to ich hanba. Torben a Bernt by mali byť schopní milovať matku a otca. 
"Kedy tancovala?" Spýtal sa Torben tichým hlasom, akoby sa obával, že sa Osborn nahnevá a tento okamih sa stratí. 
"Počas splnu sme sa zhromažďovali v strede našej dediny. Staršinovia zapaľovali veľké vatry a my sme jedli, spievali a tancovali. Vy ste radi jeden druhého naháňali okolo ohňa, čo vždy matku znepokojovalo."
Na Berntovej tvári sa rozšíril úsmev. "Pamätám sa."
"Aj ty si tancoval?" Spýtal sa Torben Osborna. 
Zakýval hlavou. Bol by tancoval. Rok po jeho Bärenjagd. "Nikdy som sa to nenaučil."
"Breena by ťa mohla naučiť."
"Ach, pochybujem, že by sa tvoj brat chcel naučiť niečo také," povedala, očividne dúfajúc, že ich odradí od ďalších takýchto pokusov. Vo vlastnom záujme? Či jeho?
Teraz sa už otvorene usmieval. Veľmi sa to podobalo výzve a on pred takými nikdy neustupoval. Pošúchal si dlane o stehná, vstal a natiahol ruky jej smerom. 
"Takže je načase, aby som sa to naučil."
***
Breena cítila, ako jej úžasom poklesli svaly na tvári. Osborn mohol v tejto chvíli povedať veľa vecí, ale nikdy by ju nenapadlo, že ju požiada o tanec. Alebo chce len lekciu. Nikdy ju neprestane prekvapovať. 
"Ukáž mi ako sa tancuje tam odkiaľ pochádzaš, Breena."
Jeho hlas bol čistým pozvaním a ona mu nedokázala odolať. Vložila svoje ruky do jeho a dovolila mu odviesť ju na čistinku, zatiaľ čo jeho mladší bratia poštuchávali jeden druhého do rebier. Ťahal ju za sebou, načo mu pleskla po ruke. Toto si mienila užiť, hlavne po jeho požiadavkách aby pracovala tvrdšie. Teraz bolo na čase, aby mu vydala niekoľko vlastných príkazov. 
"Džentlmen neschmatne dámu a nevlečie ju za sebou."
"Je tu niečo, na čo by som mohol namietať," povedal jej.
Skutočne to bol v jeho slovách humor? Rozhodla sa ho ignorovať a šľahla po ňom napodobeninou Osbornovho ja - som - tu - učiteľ - a - ty - budeš - počúvať výrazom. 
"Ty stojíš vedľa mňa a dotýkajú sa len naše ramená." Mala si to lepšie premyslieť. Žiadny z jej predošlých partnerov nebol tak vysoký ako Osborn. Breena si zatočila prstom vo vlasoch. "Každý otočený iným smerom."
Osborn spustil ruky z jej ramien a otočil sa tak, aby stál vedľa nej. Bola si istá, že tento konkrétny tanec bol navrhnutý mladíkmi i dámami tak, aby zostával ako slušný, tak i rafinovaný, a Breena naň nikdy nemyslela ako na neslušný. Ale jeho bok zavadil o jej spôsobom, ktorý bol všetko, len nie nevinný a vdýchla jeho teplo a zemitý pach. 
"Teraz čo?" povzbudil ju.
Pozrela hore a videla, že sa do nej zavŕtava tmavým, upreným pohľadom. "Zdvihni ruku a ja ti do nej vložím svoju."
Riadil sa jej návodom a Breena si uvedomila, že niekedy v posledných minútach stratila vo velení navrch. A to sa jej nepáčilo. Odkašľala si. "Je dôležité zapamätať si, že ako náhle si na tanečnom parkete, žena vždy vedie."
To bola tá najväčšia lož, akú kedy povedala, ale pochybovala, že sa to Osborn niekedy dozvie. Okrem toho, bolo zábavné tomu bojovníkovi hovoriť čo má robiť. "Tento konkrétny tanec má veľmi presné kroky načasované podľa hudby. Najprv urobíme pár krokov doprava. Potom doľava."
Osborn sa pomaly posunul, jeho uprený pohľad stále neopúšťal jej tvár.
"Potom ma chytíš okolo pása a spolu sa zatočíme."
Jeho ruka pomaly kĺzala dolu, dôverne po jej tele. Zbožňovala tancovanie. Bola to jej najobľúbenejšia vec, ktoré v Eldene robila. Ale už sa to nestane.
"Choďte spať, chlapci," nariadil im Osborn. 

***

Dni ubiehali rýchlo, ale noci doslova leteli. Každé ráno sa prebúdzal s pocitom neblahého tušenia. Blížilo sa niečo temné. Zintenzívnil úroveň Breeninho tréningu. Menila sa vynikajúcu šermiarku, ale obával sa, že táto silná, odvážna žena by nemala silu premôcť vojaka za vojakom. Museli sa zamerať na jej obranu. 
Osborn zdvihol zbraň. "Rozptýľ ma," rozkázal jej.
"Už si sa niekedy miloval na tej tvojej kožušine?" spýtala sa.

***

Osbornovi takmer vypadol meč z ruky, takže musel pevnejšie uchopiť rukoväť. 
Breena si nemohla pomôcť aby sa neusmiala, a nevyužila príležitosť. Ale on jej výpad odrazil.
"Nie," povedal, jeho spodná pera zmyselne navrela. 
"Och." Tá myšlienka ju zaujala už v tej chvíli, keď jej vysvetlil, že len v jeho kožušine sa stával úplným berserkerom. Dúfala, že by sa mohla dozvedieť ako medveď v ňom bude reagovať na ich vášeň. 
Keď bol rozzúrený, bol taký silný a mocný. Aké by to bolo cítiť všetku tú silu a moc sústredenú priamo na ňu? 
Vedela, že ako muž aj ako berserker by jej neublížil, ale pridať k ich milovaniu nádych nebezpečenstva?
Čoskoro bude musieť túto chalúpku opustiť a čeliť nebezpečenstvu vo svojej ríši. Aj napriek Osbornovmu tréningu a rastúcej sile jej magickej moci sa musela postaviť realite, ktorú nemohla prežiť. Mohla zomrieť ako posledný dedič Eldenu. Breena musela všetky svoje zážitky vopchať do veľmi krátkeho času. A milovať sa so svojim mužom v plnej zúrivosti berserkera bolo niečo, čo chcela zažiť. 
"Osborn?" Spýtala sa, keď jej výpad odrazil. 
"Áno?"
"Všimol si si, že som s tebou sama?"
Spustil zbraň a vsunul ju do puzdra. Očividne sa už dnes trénovať nebude. "Vyzerá to tak, že si to varovanie pamätáš."
"A som tu, nestarám sa o žiadne výstrahy. Pamätáš si, čo si mi sľúbil? Chcem tým povedať, hrozil?"
Zakýval hlavou, ale prižmúril oči a vzduch okolo nich ochladol.
"Ja navrchu. Ja pod tebou. Ako si ma vezmeš na všetkých štyroch ako zviera."
"Práve som si na to spomenul." Jeho slová boli zrazu nasiaknuté túžbou.
Breena zdvihla balík, ktorý nikdy nezostával mimo dosah a hodila ho k nemu. "Práve sa chystám bežať."
Odhodila meč na zem a vyštartovala, dúfajúc, že duch zvieraťa v ňom nebude schopné vzdorovať potrebe lovu. Breena nestála na mieste dosť dlho, aby to zistila. So smiechom bežala po cestičke, zároveň zo seba strhávajúc košeľu. Odstrániť nohavice bolo už trochu zložitejšie, ale čoskoro už bežala len v ľahkom spodnom prádle. 
Vzduch okolo bol chladný, aj napriek žiariacemu slnku nad hlavou. On bol berserker. Túžba a vzrušenie z nebezpečenstva ju hnalo cestou ešte rýchlejšie. Šušťanie listov na stromoch jej oznamovalo, že nie je veľmi ďaleko. 
"Breena," zvolal, jeho hlas bol naliehavý, akoby z iného sveta. Nie úplne ľudský. Nikdy ho nepočula hovoriť ako berserkera. 
Silná ruka sa jej ovinula okolo drieku a jej nohy už nebežali po cestičke. Osborn ju prirazil k hrubému kmeňu stromu, kôra sa jej vtlačila do pŕs. Jeho ruky vyhľadali tenké mašličky na jej bokoch a roztrhol ich. Plátno ukrývajúce jej ženské miestečko spadlo a jeho prsty jej vkĺzli medzi stehná. A keď ucítil jej vlhkosť, penisom sa jej pritlačil na zadok. Zubami sa jej zahryzol do ramena. Jeho hra lásky bola drsnejšia a podfarbená nebezpečenstvom. Medzi nohami ju zaplavilo viac vlhkosti. Zovrel jej prsia, boli tvrdé a potrebovali jeho dotyk. Stisol jej bradavky a ona sa zachvela až po špičky prstov na nohách. 
"Si moja, Breena?" spýtal sa drsným a chrapľavým hlasom. 
"Áno." Navždy.
"Zdvihni nohu." 
Nadvihla koleno, kôra stromu sa jej trela o vnútornú stranu stehna. Skúšal ju špičkou penisu, potom sa do nej so zastonaním zanoril. "Moja," povedal, stláčajúc jej prsník. Vrážal do nej a celé telo sa jej triaslo, jeho dĺžka v nej bola tak tvrdá, z toho nového uhla sa cítila tak plná. Jeho kožuch ich chránil oboch. Osborn sa v nej rozochvel, čo vlny Breeninej túžby vynášalo vyššie a vyššie. Medzi stromami sa ozývalo jej stonanie. Bola tak blízko...
Osborn sa z jej tepla vytiahol, jeho dych ju zozadu ovieval. 
"Na zem. Na kolená," vyštekol, tie slová cez jeho potrebu vychádzali len sťažka. 
Otočila sa, oprela o kôru stromu a zahľadela sa na svojho berserkera. Jeho oči boli takmer čierne. Tvár mal stiahnutú napätím. Ruky po bokoch zovreté do pästí a svaly napäté, pripravené na boj. Osborn bol vo svojej zbesilosti nádherný aj s tým hrôzu naháňajúcim pohľadom. Penis mu odčnieval od tela. 
Breena klesla na zem. Osborn padol na kolená hneď za ňou, rukou ju pohladil po chrbte a pobozkal ju na rameno. Jeho prsty našli miestečko kde sa sústreďovala jej túžba a pohladil ho. Jej zmysly vzplanuli. Potrebovala ho v sebe. "Osborn. Teraz."
S chrapľavým zastonaním ju schmatol za boky a pritisol na svoje telo. Cítila horúčavu jeho erekcie a potom do nej vrazil. Breena sa rozochvela a otriasla sa vzrušením. Osborn sa v nej pohol, dnu a von, a ona znovu zastonala od rozkoše. 
"Viac," pobádala ho. Chcela zo svojho milenca všetko. Potrebuje svojho bojovníka. 
Vnoril sa do nej tak silno, že konečne skĺzla cez okraj. Jej svaly sa okolo jeho dĺžky zovreli a nemohla robiť nič, len cítiť. Vzduch okolo nej víril a s hrdelným zastonaním aj jeho telo podľahlo vyvrcholeniu. 
Osborn sa zrútil na zem, sotva ju stihol odtisnúť na bok. Po niekoľkých minútach ju pobozkal na vrch hlavy. "Nikdy takto nestrácam kontrolu. Nechcel som -"
Breena sa posadila a položila mu na pery prst. "Nestratil si kontrolu. Vedela som, že by si mi neublížil."
Pevne si tohto muža pritisla k prsiam, telo sa jej stále chvelo. Osborn jej do života priniesol toľko radosti. Nové zážitky. Keby nebolo jeho, teraz by nebola tým kým sa stala. Nejaká časť v nej vytriezvela. Je táto žena tým, čím jej bolo súdené sa stať? Ak by krvavý čarodejník nezaútočil, všetko by zostalo rovnaké. Žila by ďalej ako princezná Breena. 
Ale stalo sa. Jej rodičia boli zavraždený, jej ríša pravdepodobne zničená, ľudia ktorí podliehali kráľovskej rodine sú mŕtvi, alebo zotročení. Zatiaľ čo ona našla šťastie v náručí muža.
***
Breena bola po zvyšok dňa veľmi tichá a jeho znepokojenie len narastalo. Čo ak jej naozaj ublížil a ona sa to pred ním pokúšala skryť? Prečo to vôbec robil? Prehodil si na seba kožušinu a hnal sa za ňou? Bolo to šialenstvo. 
Pretože ťa o to žiadala. 
A Osborn by neurobil nič, o čo by ho Breena nepožiadala. Ale už nikdy viac, prisahal si. Nikdy viac. Predstava, že by ju zranil mu ubližovala. 
Bezmocne ju sledoval až do večera. Nemala žiadne príbehy o ktoré by sa pri táboráku podelila. Večer bol naplnený pocitom viny za svoju slabosť. Osborn to musel napraviť. Nasledoval ju do jej izby. 
"Celý deň si bola veľmi tichá," povedal, keď sa k nej pripojil v posteli. Nepovedala mu aby odišiel a nechal ju samú, tak to bral ako dobré znamenie. 
"Uvedomila som si, aká šťastná som."
Od návalu úľavy sa takmer roztriasol. Osborn preplietol svoje prsty s tými jej. "To je dobre."
Breena zatriasla hlavou. "Nie, to nie je. Nemala by som byť šťastná. Nie keď môj ľud trpí. Keď sú moji rodičia mŕtvi."
Prenikol ním chlad. Nie ten čo upozorňoval na návrat jeho berserkera, ale zo strachu. Obával sa, že Breena sa trápi vinou... tak ako on. To čo ju teraz stravovalo pôjde až do samej podstaty. Sebaobviňovanie ktorým trpela jej bude trhať dušu, nakoniec ju zanechá v mukách a plnú žiaľu. 
Chcel ju vziať do náručia a uistiť ju, že smrť jej rodiny nebola jej vina. Vyhladiť ryhu medzi jej obočím a povedať jej, že neexistuje nič za čo by sa mala cítiť vinná. 
Ale neurobil to, vedel že by mu neverila. Tak ako on rovnakej situácii v jeho živote neveril tiež. 
Tej noci sa nemilovali. Namiesto toho len vedľa seba ležali, sotva sa navzájom dotkli.

***

Ráno sa zobudil s rovnakým zlým pocitom. 
Osborn sa vymotal s prikrývok a zahľadel sa dolu do Breeninej tváre. Ten pohľad by ho nikdy neomrzel. Dokonca ani keby mu bolo dovolené s ňou zostarnúť, vidieť jej vrásky okolo očí a viac šedivých prameňov v jej hodvábnych vlasoch. Neboli to jej črty čo ju pre neho robilo krásnou. To jej duša. Jej schopnosť milovať, jeho i jeho bratov, aj cez všetko čo sa jej v živote prihodilo. Breena sa nebála berserkera v ňom. Vtedy sa pre neho všetko zmenilo. Nebála sa ničoho. 
Zatiaľ čo on bol strachu plný. 
Že ju stratí. Vedel, že sa to stane skoro. Osborn ju tu zrejme zdržal pridlho.
Vykĺzol z postele a rýchlo sa obliekol. Nemohol už dlhšie odkladať cestu do dediny aby zistil niečo o Eldene. To bolo to čo sa rysovalo v diaľke. Breenina pomsta a vidina jej bratov, ak sú stále nažive, znovu dosadených na tróne. Bolo na čase umlčať príkazy - nie, kliatby - ktoré jej rodičia vštepili do mysle. Prežiť a pomstiť sa...prežiť, aby sa pomstila.
Keď vyšiel na hrebeň kopca, dedina bola tichá, väčšina obyvateľov ešte stále spala. Všetci okrem obchodníkov. Osborn našiel muža s korením vybaľovať svoj tovar a ako čo najvhodnejšie vystavuje svoj tovar. Ten muž sa pri jeho príchode usmial. "Vravel som ti aby si sa zásobil olivovým olejom, kým moje zásoby vyschnú. Teraz je už všetko preč. Elden sa stal pevnosťou."
"To čo potrebujem sú informácie."
Obchodník sa iba usmial. "Cena je tá istá. Nakoniec, som obchodník."
Osborn zalovil vo svojom batohu a podal mu mincu. 
"Obávam sa, že tá správa je k ničomu, priateľ môj. Teraz sa nič nemôže dostať do Eldenu ani z neho. Hovorí sa, že tá zem je prekliata krvou." Obchodník sa otriasol. "Nevrátim sa tam, dokonca ani pre bohatstvo, ktoré by som mohol získať."
Prekliata krvou. Hadí prieskumník vytvorený krvavou mágiou. To všetko potvrdzovalo Breenine spomienky. Za útokom na Elden bol krvavý čarodejník . "A čo dedičia Eldenu?"
Muž zatriasol hlavou. "O nich viem dokonca ešte menej, aj keď pri tom mále informácií mám podozrenie, že sú všetci mŕtvi."
Osborn si to myslel tiež. Breeniny milovaní bratia... Nicolai, Dayn a maličký Micah. 
"Ale existujú aj zvesti o odboji."
Konečne. Nejaká dobrá správa. "Aké?"
Obchodník zdvihol prázdne dlane. Šikovný trik. Prerušiť rozprávanie v tom najlepšom.
Osborn podal mužovi viac mincí. "Ak sa dozviem, že tvoje rozprávanie smerovalo len k tomu aby si zo mňa vytiahol peniaze, pripojíš sa k mŕtvym z Eldene."
"Nie, moje informácie sú solídne. Tí lojálny k pamiatke Eldenu sa zhromažďujú neďaleko jeho hraníc. Každý deň sa tam zbiera viac ozbrojencov a plánujú útok. Podľa mňa, posledný vzdor bláznov."
A Breena by tam mala byť, aby viedla svoj ľud.
Osborn bol dosť pochabý, keď v sebe choval štipku nádeje, že Breena zostane. Uvedomil si, že tá nádej práve zomrela. Mal to vedieť. V príbehoch ktoré rozprávala večer pri ohni, princezné nikdy nezostávali v chalúpkach v lese. 
Cestou von z údolia Osborn zabezpečil všetko potrebné k ich ceste na Elden. Na miesto kde sa zhromažďovali jej ľudia a pravdepodobne čakali na vodcu. Naučil sa cestovať podľa hviezd už ako dieťa a ľahko ju môže doviesť domov. 
Prejsť po cestičke lemovanej stromami vedúcej späť k Breene netrvala dlho. Rýchlo zaklopal na dvere jej spálne a vstúpil. Usmiala sa na neho a odohnala ranné driemoty. 
"Práve som premýšľala kam si šiel." Posunula sa a nadvihla prikrývku. "Teraz sa môžeš vrátiť späť do postele."
Ani sa nepohol. 
Jej vítajúci úsmev vybledol. "Osborn, čo sa deje?"
"Mám správy o tvojich ľuďoch."
Jej nádherné zelené oči sa rozšírili. 
"Postavili sa na odpor. Dúfajú, že dobijú hrad späť."
Breena zatvorila oči. "Áno." Potom sa skotúľala z postele a rýchlo na seba hodila šaty. "Musíme sa tam dostať čo najskôr."
"Už som nás pobalil."
"Musím si vziať svoje veci. Vedia, že som stále nažive? Aká bláznivá otázka. Samozrejme že nie. Ako by to mohli vedieť? Som zvedavá, kto ich vedie. A rozprávam tak rýchlo, že ani nestíhaš odpovedať."
Pery mu zvlnil úškrn aj napriek jeho nakvasenej nálade. "Si nedočkavá. To je v poriadku."
Breena mu zovrela lakeť. "Bude to v poriadku, však? Cítim to tak."
"Pobaľ si čo ešte potrebuješ. Ešte dám bratom určité inštrukcie."
Bernt po Osbornovi šľahol obviňujúcim pohľadom keď vyšiel von, žmurkajúc pred svetlom.
"Chcem, aby tu zostala," povedal mu Torben, teraz vyzerajúc viac chlapec ako muž.
"Nepatrí k nám," pokúšal sa mu vysvetliť.
Bernt zatriasol hlavou. "Ale ty by si ju mohol donútiť zostať. Povedz jej čo chce počuť."
Milujem ťa.
Prosím, zostaň.
Pri pomyslení, že ma opustíš zvnútra zomieram.
Zaškrípal zubami. "Toto je jej cesta. Vždy sme to vedeli."
"A čo potom? Vrátila by sa ak by si ju požiadal."
"Nemám žiadne právo ju o to žiadať. Okrem toho, je princezná. Princezné patria na zámok."
Bernt sa zvrtol na päte a odkráčal do divočiny. Takže žiadne lúčenie s mladším bratom.

11 komentářů:

  1. Včera jsem dočetla první díl, tak se moc těším na druhý :)

    OdpovědětVymazat
  2. Vďaka za skvelý preklad a teším sa na ďalšie pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  3. Perfektní ! ! ! Díky moc za překlad a korekci další kapitolky ! ! !

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji moc za skvělý překlad!!!

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuju moc za překlad

    OdpovědětVymazat
  7. Srdečná vďaka za preklad i korektúru!!! :-) ;-)

    OdpovědětVymazat
  8. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat