pátek 31. července 2015

Pán Zuřivosti - Epilog



Večer po Leyekovej porážke Breena naliehala, aby si spravili hostinu. Povedala, že ide len o oslavu, ale Osborn vedel, že vycítila ako veľmi jej ľudia potrebujú trochu veselia. Hudbu, tanec a rozprávanie príbehov okolo ohňa. Znovu sa cítiť normálne. Zjednotený ako Elden. Krvavý čarodejník týchto ľudí zlomil. Mnohí z nich už nikdy nebudú rovnaký, ale dnes večer budú jesť, smiať sa a zabúdať. 

Plánovanie bitky príde na rad až zajtra. Breena už vypočula každého Eldenčana aby získala čo najviac informácií, čokoľvek o jej bratoch. Osborn vedel že si neoddýchne až pokiaľ nezíska nejaké odpovede, dokonca aj keby mali byť tragické. 
Ako slnko zapadalo, oheň žiaril viac a viac. V priebehu hodiny sa z tieňov vyplazilo viac Eldenčanov a pridali sa k nej. Každý bol vítaný smiechom alebo slzami a niekedy obojím. Rodiny sa opätovne spájali, zatiaľ čo ďalší sa dozvedali o svojich milovaných s vážnym výrazom v tvárach. Žiaľ príde neskôr. Potom, čo bude krvavý čarodejník mŕtvy. 
Ako hviezdy zapĺňali oblohu, Breena začala rozprávať príbehy o Osbornovej statočnosti a Eldenčania boli nadšený, že sa k ich boju pridal legendárny berserker. Smiali sa keď ich informovala o jeho tanečných schopnostiach a on zistil, že sa tiež usmieva. 
Osborn väčšinu života ľudí z Eldenu nenávidel, chcel ich zničiť tak, ako bol jeho ľud zničený krvavým čarodejníkom. Teraz, po prvý krát v živote Osborn zistil, že je spokojný. Ale nie dosť na to, aby stále nepremýšľal ako dlho tu ešte bude musieť posedávať. Nechcel nič iné, ako zatiahnuť Breenu do tmavej noci. Spečatiť svoj život s tým jej tak, ako mu to sľúbila. Položiť na zem svoj plášť, stiahnuť ju k sebe a milovať sa s ňou pod hviezdami. Nechcel nič iné, ako počúvať jej vášnivé výkriky. 
Dnes ráno si ani nemyslel, že ju ešte niekedy uvidí, alebo znova začuje jej sladký hlas. Pocíti jej dotyk. Že bude zaspávať v jeho náručí. 
Rolfe sa postavil za Breenu. Jeho oceľový pohľad ho vyzýval, keď si založil ruky na hrudi. Tá správa bola jasná. Dnes v noci nebude žiadne tajné vykĺznutie, ani neskôr, až kým nebudú zosobášení. 
Vyslal k staršiemu bojovníkovi prikývnutie že pochopil, jeho úmysly sú poctivé - svadba je tá správna vec. Ale to čo chcel robiť s Breeninym telom bolo hriešne. 
Napriek tomu, koľko nebezpečenstva ich ešte čakalo, Osborn sa na spoločnú budúcnosť veľmi tešil. Po prvý krát od svojich pätnástich rokov. A to mu dala Breena.
Vďakabohu sa Breena presunula od príbehov o ňom k rozprávaniu o jej trénovaní s mečom. Ozýval sa okolo neho smiech a on videl, že jej ľuďom chvíľu potrvá kým sa zmieria zo zmenou ich sladkej dedičky Eldenu na princeznú bojovníčku. 
K ohňu sa pripojili ďalší dvaja muži a počul ako Breena zalapala po dychu. Ruka mu okamžite vystrelila k boku, prsty obkrútil okolo rukoväte svojho meča. 
Stáli tam Bernt a Torben.
Vytiahol sa na nohy. "Ako ste -?"
Breena sa rozbehla k jeho bratom a každého pobozkala na líce. "Mágia. Nechávala som za nami stopy, ktoré mohli nájsť len oni."
Osbornovi sa nepáčila predstava že sa zapoja do boja, ale teraz už boli takmer mužmi. Takže bolo na čase, aby ich tak začal aj brať. Krvavý čarodejník bol zodpovedný za to, že prišli o svoje detstvo, takže mali právo bojovať. Jeho bratia sa usadili k ohňu a ďalší dvaja berserkeri boli okamžite srdečne vítaný. Ľudia sa bavili dlho do noci.
"Môžem urobiť viac ako len zanechať stopy. Neviem či je to tým, že som späť na území Eldenu, alebo vo mne niečo uvoľnil boj s Leyekom, ale cítim ako moja moc narastá. Pozri."
Breena spojila ruky a on okamžite pocítil zmenu. Medzi jej dlaňami sa tvorilo niečo neviditeľné, ale mocné. Rástlo to. Medzi rukami sa ukázali záblesky svetla. "Teraz môžem svoju mágiu ovládať naplno. Nemusím sa spoliehať na silné emócie."
Jeho myseľ sa vrátila k tej silnej emócii, ktorú použili na maskovanie pred prieskumníkom krvavej mágie pri jazere a takmer zastonal. 
Guľa svetla rástla, vrhla ju do vzduchu nad svojou hlavou, kde sa rozdelila na tri menšie gule. Po kývnutí ruky tie gule uháňali naprieč oblohou, sledoval ich pohyb až pokiaľ sa svetlo nestratilo za horizontom. "Poslala som ich za mojim bratmi." Na tvári sa jej rozšíril úsmev. "Cítim, že sú nažive. Viem to."
Bol touto nádhernou ženou úplne posadnutý. Zostane po jej boku až kým naposledy nevydýchne. 
"Mesiac je v plnej sile," zašepkala. 
Srdce sa mu rozbúšilo a telo stvrdlo. O chvíľu mu bude patriť navždy. So smiechom si nadvihla sukne a rozbehla sa. "Budem tvoja, ale len ak si ma chytíš."
Osborn bol na ňu prirýchly a schmatol ju za ruku. "Len sa mi pokús uniknúť."

***

Ako väčšina malých dievčatiek, aj Breena mala vysnívaný svoj svadobný deň. Mala by na sebe úžasné šaty, vyšívané, s dlhou vlečkou vo farbách Eldenu. Jej manžel mal byť samozrejme elegantný a driečny a vzal by ju do svojho paláca na hostinu a tanec. 
Nikdy nepredpokladala, že muž ktorý sa raz stane jej manželom bude mať bližšie k vrčaniu ako k tancovaniu. A dnes večer na sebe mala šaty, ktoré jej múdro kúpil jej budúci manžel. Krajšie ako si kedy predstavovala. 
Namiesto veľkej siene plnej urodzených hostí dívajúcich sa na kráľovské spojenie, kráčali ruka v ruke, len oni dvaja, obklopení stromami a pod nebesami posiatymi hviezdami. V skutočnosti bol Osborn ešte dokonalejší ako si mohla niekedy vysnívať, alebo predstaviť. 
Osborn, jej divoký berserker a muž, ktorý ju miloval. 
Keď dorazili na malú čistinku, zastal, otočil sa k nej a preplietol si prsty s tými jej. 
Pozrela hore a keď ho uvidela, zalapala po dychu. "Čo sa ti stalo s vlasmi?" spýtala sa. Osbornove dlhé vlasy boli preč, mal ich zastrihnuté veľmi nakrátko. 
"Ďalšia tradícia môjho ľudu. Vo svadobný deň si muž ostrihá vlasy. Má to byť výraz skrotenia."
Breena sa zasmiala. Pochybovala, že sa tento zaujímavý muž dal skrotiť. Na jeho nový vzhľad si bude musieť zvyknúť, ale páčilo sa jej to. 
Vrásky v kútikoch očí sa mu vyhladili a výraz mu zvážnel. "Breena, láska moja. Spájam svoj život s tvojim."
Také jednoduché slová. Žiadne prepracované prísahy. Len muž berúci si ženu, ktorú vytiahol do prírody a nárokuje si ju pred hviezdami a mesiacom. Nával lásky a citov jej vohnal slzy do očí. Ale nebude plakať. Jej bojovník si zaslúži bojovníčku. 
"Osborn, láska moja," prehovorila jasným, silným hlasom. Stretla sa s jeho hnedými očami a usmiala sa. "Spájam svoj život s tým tvojim."

***

Bola raz jedna krásna princezná,
ktorá skutočne žila ako si vysnívala.
Potom sa jedného dňa prebudila,
obklopená tromi zamračenými medveďmi.
Trpezlivosťou a láskou skrotila toho najdivokejšieho,
a bozkom premenila zviera na princa.



KONIEC :-D

20 komentářů:

  1. Děkuji moc za skvělý překlad!!!

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji moc za překlad

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za překlad

    OdpovědětVymazat
  4. Díky za krásný překlad celé knihy. Moc jsem si její čtení užila a vždy se nemohla dočkat další kapitoly :)

    OdpovědětVymazat
  5. Díky moc za poslední kapitolu. Skvělý překlad:-)

    OdpovědětVymazat
  6. Perfektní ! ! ! Děkuji mnohokrát za překlad a korekci celé knihy ! ! !

    OdpovědětVymazat
  7. Veľká vďaka za preklad a korekciu krásneho príbehu :-)

    OdpovědětVymazat
  8. krásne...
    ďakujem, bety

    OdpovědětVymazat
  9. Ďakujem za preklad a korektúru

    OdpovědětVymazat
  10. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  11. Moc děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  12. Díky moc za celý překlad! :)

    OdpovědětVymazat
  13. Srdečná vďaka za preklad i korektúru poslednej kapitoly i celého príbehu!!!! :-)

    OdpovědětVymazat
  14. Ďakujem krásne za preklad i korekciu :)

    OdpovědětVymazat
  15. Dakujem za preklad a korekciu tohoto krasneho pribehu. GabiM

    OdpovědětVymazat