pátek 12. prosince 2014

Zrodená za temnej noci - Kapitola 17


Zasmiala sa nad Zessovou náhlou potrebou ju držať v náručí. Ak takto zvládal tú hodinu, čo robil, keď ju nevidel celé dni. Samozrejme, neboli ešte zviazaní, ale aj tak ju jeho reakcia rozosmiala.
Pozrel na ňu so zdvihnutým obočím, ale neprehovoril. Nebolo to ani treba, videla tú otázku v jeho očiach.
Zavrtela hlavou. ,,Nič. Iba ma napadlo, akoby si ma privítal, keby si ma nevidel celý deň, a nie iba hodinu.“
Kútiky sa mu rozšírili a ústami sa jej provokatívne obtrel o ucho. ,,Nebola to iba hodina, ale hodina a osemnásť minút. Chceš aj sekundy?“

Zasmiala sa a pobozkala ho. Nemienila mu to povedať, ale pripadal jej rozkošný.
Lex sa z ničoho nič uchechtol, tlmiac výbuch smiechu a pripomínajúc jej, že je stále v jej hlave. Začervenala sa, mrkla naňho a položila si prst na ústa.
,,O čom sa to vy dvaja dohadujete?“     
Eir k nim pristúpil a súcitne potľapkal Zessa po ramene, čo ho primälo, aby naňho upriamil zrak. ,,Nič s čím by si si musel lámať hlavu, ale ak neuvoľníš to zovretie, pochybujem, že to prežije bez následkov.“
Leila až po jeho upozornení pocítila, že ju Zess kŕčovito zoviera, a keby bola človek, zlomil by jej niekoľko kostí. Okamžite ju pustil, ale jeho ruka ostala omotaná okolo jej pása.  
,,Ako to vyzerá vo vnútri?“ Opýtal sa Eira a z jeho hlasu vyprchala všetka hravosť, s ktorou jej šepkal do ucha.
Eir sa chytil Lexovho pleca, ktorý opäť zavrel oči. O pár stotín nato, Leila videla vo svojej hlave obraz z Elijahovho sídla. Vedela, že presne to, čo vidí ona, vidia ostatní na čele so Zessom. Eir ich prostredníctvom Lexa oboznamoval so situáciou. Bola tam naposledy a už nikdy nechcela vidieť tie steny miestností, kde ju násilne zadržiaval.
Natiahla sa po Lexovi, aby ju do tých desivých spomienok znova neťahal. Avšak ak sa chcela k nemu dostať, musela so sebou vziať aj Zessa alebo sa z jeho zovretia vyslobodiť, čo sa ľahšie povedalo, než spravilo.
Pozrela naňho a zbadala, ako sa na ňu pozerá. Potriasol hlavou a pritiahol si ju k sebe, takže sa mu otierala priamo o hruď. Ako náhle sa ho dotkla, obrazy zmizli a Lexova prítomnosť v jej hlave tiež.
,,Časom sa naučíš, ako to ovládať a ako s ním komunikovať aj bez dotyku,“ zašepkal jej a pohladil ju po vlasoch. ,,Lex dokáže robiť naraz veľa vecí. Jeho myseľ funguje na inej úrovni ako tie naše. Nerobí mu problém, rozprávať sa v myšlienkach s niekoľkými nesmrteľnými naraz. Musíš iba nájsť určitú vlnu, po ktorej sa s ním súkromne spojíš.“
Žasla som nad jeho slovami.
,,Má pravdu. Moje slová teraz počujete iba vy dvaja, bez ohľadu nato, že som napojený na ostatných, ktorým Eir stále ukazuje vnútro sídla a rozmiestnenie ľudí.“
Prečo mi o tom nikto nepovedal?
Zess sa usmial. ,,Mala si iné starosti, než spoznávať všetky Lexove tajomstvá. Keď bude po všetkom sľubujem, že to bude lepšie.“
,,Eir by rád opäť vyrazil. Nechce sa tu príliš zdržiavať,“ upozornil ich oboch Lex a doprial im znova súkromie.
,,Nezabudni, že si my sľúbil, že ten oheň uvidím na vlastné oči,“ pripomenula mu a pobozkala ho. Jazykom sa obtrela rýchlo o jeho a znova vycúvala. ,,Eir má pravdu, chcem to mať čo najrýchlejšie za sebou.“
,,Nezabudol som a mienim to dodržať,“ odvetil a predal ju čakajúcemu Eirovi a Temným, ktorí už všetci sedeli na svojich koňoch.
Eir ju chytil, vysadil s ľahkosťou do sedla a sám naskočil. Obrátil sa s vážnosťou na Zessa, ale neprehovorili ani slovo. Leila tušila, že sú obaja napojení na Lexa, aby ich rozhovor nepočula.
Mohutné čierne zviera pod ňou si odfrklo a potriaslo hlavou, čím mu dlhá hriva padla do očí. Eir mu automaticky rukou prešiel po šiji a zviera sa upokojilo v tom nemom rozkaze.
Tie kone jej pripadali fascinujúce, ale naháňali aj hrôzu. Cítila z nich, že rovnako ako ich páni, aj oni sa živia zabíjaním.
,,Ochraňuje ju samotná Temnota, ktorej si ju zveril. Naviac je dcérou samotnej smrti, neodíde ti na druhý svet, kam za ňou živí nemôžu,“ ubezpečil ho po chvíli nahlas Eir.
Zess neochotne, ale nakoniec prikývol. ,,Nech vás Temnota ochraňuje a dopraje vám úspešný lov.“
Leila nikdy nepočula, žeby podobné slová niekto vyriekol a už vôbec nie, tým hlasom, akým to vyriekol Zess.
,,Nech tebe a tvojej družke Temná Matka požehná,“ odvetil mu Eir a popchol koňa vpred.

Zess pozoroval ako sa Eirov kôň, spolu s ostatnými, rozbehol do cvalu a rozplynul v temnote. S ich odchodom ho opustili aj zbytočné myšlienky, ktoré mu zaťažovali myseľ. Ďakujem, šepol v duchu poďakovanie Eirovi.
Privolal svoju mágiu, ktorá mu šťastne odpovedala na zavolanie. Celé telo mu začalo iskriť, ako ho obklopovali jeho blesky. Obloha zrazu potemnela a on vystrel pravú ruku. Z nebies schádzal jeho veľký čierny meč, klesal k nemu, kým ho silno nezovrel prstami. 
,,Elijah je môj, ostatných zabite,“ riekol chladno, presne tak, ako kedysi. Sústredil sa iba na nadchádzajúci boj a veci spojené s ním, ako za starých čias. Menil sa a pomaly sa z neho stával pravý démon, ten, ktorého sa pred stáročiami obávali. ,,Sídlo nechajte na pokoji, ľahne popolom za prítomnosti mojej družky a na jej rozkaz.“
Potlačil svoje štíty a dovolil jeho krvilačnosti, aby sa vydrala na povrch. Privítal ju s otvorenou náručou, pretože, bude to posledné, čo tá skurvená pijavica uvidí, kým jej nevypáli oči.
Za ním sa všetci jeho ľudia pohli a prenikli do sídla. Po jeho boku ostal iba Lex a Dantalion, ktorí boli rovnako ako on, obklopení svojou mágiou.
,,Nedovoľ, aby ťa to pohltilo. Nemienim po tebe upratovať a ťahať ťa z toho,“ oznámil mu Dantalion, ale dával si pozor na tón. Bol síce mocným arcivojvodom, ale ako náhle Zess dovolil, aby sa jeho druhá stránka vyplavila na povrch, stalo sa z neho krvilačné monštrum, ktoré naháňalo hrôzu aj mocnejším, než bol on.
Pootočil svoju hlavu smerom k nemu a pozrel naňho krvavočervenými očami. Rozprestrel svoje červené kožovité krídla, ktoré boli na vrcholoch doplnené ostňami a vzniesol sa kúsok nad zem.
,,Ak si robíš starosti, aby som nezabil niekoho, koho nemám, tak sa nemusíš obávať,“ vydralo sa mu z hrdla chrapľavým hlasom, ktorý pripomínal zvierací. ,,Mám iba jeden cieľ, ktorý dneska zomrie.“
,,Tak na to pamätaj, keď si zmáčaš ruky krvou a tvoja kliatba povstane,“ upozornil ho Lex skorej, než mohol Dantalion vysloviť nejakú trefnú poznámku, ktorá by ho rozhnevala.
Odfrkol si, vzniesol sa do vzduchu a letel smerom k sídlu. Neobťažoval sa dverami, ale jednoducho preletel prvým oknom, ktoré bolo najbližšie. Nezaoberal sa ničím, ani nikým, kto sa mu postavil do cesty, ako hľadal Elijaha. Odťal im hlavy alebo ich prepálil bleskami, záležalo na tom, ako ďaleko od neho boli.

Driss práve pred jej očami odsekol hlavu dvom oživeným mŕtvym, ktorý bezvládne padli na zem a opäť sa rozplynul v tme. Často krát ani nezbadala, že sa k nim priblížil nepriateľ, dokým sa jeden z Temných nezhmotnil a nezabil ho. Eir a Nitrel ju viedli bez zastavenia po labyrintových chodbách, v ktorých by sa nebyť nich stratila, ak by ju predtým nezabili. Nemala poňatia koľko tam už blúdili a pátrali po Oriasovi, no zdalo sa jej to ako večnosť. 
Nitrel zrazu vztýčil päsť, čo znamenalo, aby zastali. Chvíľu jej trvalo, kým ucítila to, čo on. Zľava k ním prichádzala silná nekromancia.
Nitrel sa na nich otočil dozadu a usmial sa. ,,Zábava začína, prichádza,“ povedal a takisto sa rozplynul.
Eir na ňu pozrel s vážnym výrazom v tvári. ,,Zess chcel, aby som ti dal na výber, či ho zabiješ sama alebo to urobíme za teba, aj keď poznal tvoju odpoveď.“    
Prekvapilo ju to, ale zároveň ani nie. Jedna jej časť predpokladala, že dostane šancu, aby ho zabila sama, zato, že sa ju pokúsil zabiť, ale vedela, žeby to nedopadlo dobre.
,,Ďakujem za možnosť, ale prenechám to vám, nemienim riskovať,“ odvetila mu, pričom sa jej v hlave vynorila spomienka nato, ako ju Meir učil ovládať auru smrti. Usmiala sa, pretože až teraz pochopila, že ju naozaj využije.
,,Ach, ani ma nenapadlo, že dneska ma poctia svojou prítomnosťou takí vzácni hostia,“ ozval sa starý mužský hlas. Obaja sa otočili a Leila ho konečne uvidela, no ten pohľad nebol dvakrát príjemný, pretože vyzeral otrasne. Bola z neho napoly živá chodiaca kostra, na ktorej bledá koža iba visela.
,,Mohlo ma napadnúť, že za tými náhlymi zmiznutiami mojich mŕtvych, budú stáť Temní. Deti Temnej Matky sú jediné stvorenia, ktoré ovládajú temnú mágiu, ktorá ich robí výnimočnými... Zabudol som na tvoj vzťah so Zessom, princ. Pristihli ste ma nepripraveného, čo vám poskytlo výhodu, ale toto je moje sídlo, v ktorom som pánom ja.“ 
Mágia v chodbe silila každým okamihom, a nevychádzala iba z Oriasa. V Eirových strieborných očiach začali víriť tenké pásiky tmavej, ktoré sa prelínali s pôvodnou farbou. Alabastrová koža ešte viacej zbledla a chlad, ktorý z nej vychádzal, zosilnel. V rýchlom reflexe od neho odskočila, ale nepomohlo to. Chlad sa šíril po celej chodbe, vyvolával v nej triašku a spôsobil, že sa ich dych zviditeľnil.
,,Nikto tvoje právo na toto sídlo nepopiera,“ vyslovil Eir a Leile sa zdalo, že steny začali pokrývať drobné kryštáliky.
,,Nie, prišiel si ma zabiť, aj keď neviem tvoj dôvod. Tebe ani tvojim ľuďom som neskrížil cestu, prečo ju teda krížiš ty mne?“
,,So Zessom máme už po dlhú dobu zmluvu, ktorú obaja rešpektujeme. Napadol si, čo je jeho, preto sa to týka aj mňa.“ Usmial sa, pričom mu ukázal zuby. ,,A aj keby tá zmluva neexistovala, týkalo by sa ma to.“
,,A to už prečo? Nespájajú vás žiadne väzby.“   
,,Naozaj si si tým taký istý? Porozmýšľaj nad všetkými skutočnosťami, čo o nej vieš a spoj si to. Možno nájdeš niečo, čo ma s ňou spája.“
Orias zavrtel hlavou. ,,Nezaujíma ma to. Ak máš dostatočný dôvod tu byť, je mi to jedno.“
V tom momente zo stien začali vytŕčať ruky, ktoré po nich chňapali svojimi dlhými kostnatými prstami a Leila vyvolala svoju auru smrti, ktorá ju obklopila. Už z nej nevysávala život, ale energiu.
Eir na ňu uprel svoje strieborno-čierne oči. ,,Máš minútu nato, aby si sa ho opýtala, načo chceš.“
Prikývla, aj keď sa jej to nepáčilo. Pozrela na prepadnutú Oriasovu tvár. ,,Prečo si to všetko robil?“
Orias mykol plecami a usmial sa na ňu. ,,Mala si byť moja, nie Zessova. Už u Elijaha som z teba cítil silnú nekromanciu, preto som ti pomohol od neho utiecť. Keď som sa však dozvedel, že ťa Zess prehlásil za svoju, nezniesol som tú myšlienku, takže jediným riešením je tvoja smrť, preto.“   

Chcela mu odpovedať, ale v mihu stotiny sa Eir rozplynul, zhmotnil u Oriasa, schmatol ho a spoločne sa rozplynuli v tme.  

11 komentářů:

  1. Skvělé, díky moc za další pokračování

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji za další kapitolku ! ! !

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji moc za další kapitolu

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za novou kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  5. To je teda zápletka,děkuji :-)

    OdpovědětVymazat
  6. Vďaka za ďalšiu skvelú kapitolu!!!! ;-)

    OdpovědětVymazat
  7. Vďaka za kapitolu:-).

    OdpovědětVymazat