pátek 5. prosince 2014

Pán Zuřivosti - Kapitola 8




Breena sa zobudila v teple a neuveriteľnom pohodlí. Čo úplne zničil zamračený, obviňujúci pohľad od Osborna. Bez hrozby berserkera musel byť hnev v jeho tvári celý jeho.
„Čo sa deje?“ opýtala sa.
„V noci si vošla do mojich snov.“
Odtiahla sa od neho a krútila hlavou. „Nie, povedal si mi, aby som sa držala mimo.“
„Bola si tam. Bozkávala si ma. Dotýkala si  sa ma. Pocíť to, Breena. Pocíť, čo tvoj sen urobil s mojím telom. Daj mi ruku.“

Znelo to ako príkaz, ale stále mala na výber. Čo mu urobila? Zvedavosť... tá zničila mnoho princezien. A zrejme zruinuje aj ju. Položila ruku do Osbornovej dlane.
Pozrela mu do očí, keď potiahol jej ruku nižšie. „Pocíť ma. Pocíť, čo mi spôsobuješ.“
Nie... áno.
Položila ruku medzi jeho nohy. „Pocíť, aký tvrdý je pre teba môj penis.“
Znel vášnivo. Zmyselne. Žiadostivo a ona chcela viac a viac. Omotal jej prsty okolo svojho tvrdého údu. Jej telo znovu zachvátila tupá bolesť. Potrebovala niečo a vedela, že Osborn jej to môže dať.
„Dotkni sa ma ako v noci,“ naliehal, jeho hlas sotva rozoznateľný ston.
„Ukáž mi ako,“ povedala mu v túžbe naučiť sa ako ho potešiť. Ako udržať ten bolestivý tón po nej v jeho hlase.
„Vojdi rukou do mojich nohavíc. Áno, tak.“
Jej prsty pohladili pevné svaly na jeho bruchu, smerovali nadol cez húštinu k jeho stredu. Vzrušene vzala Osbornov penis do ruky. Bol dlhý a pevný a predsa hladký. Svaly sa mu napli, keď objavovala celú jeho dĺžku.
„Presne tak. Viac. Ako v noci. Hore a dole.“
Breena prešla prstami hore a dole po celej dĺžke.
„V mojom sne si bola dokonalá. Akoby si presne vedela, čo chcem, ešte pred tým, než som ti povedal.“
S ďalším zavrčaním Osborn jej ruku zastavil.
„Ublížila som ti?“ opýtala sa vydesene.
Pridusene sa zasmial. Izbu zapĺňal jeho drsný dych. Otvoril oči. „Skutočne to bol len môj sen. Preto si presne vedela, ako sa ma máš dotýkať.“
Prikývla a mávla voľnou rukou. „Vidíš, nepoužila som svoje sily. Nie sú tu žiadne stopy mágie.“
„Čo?“ opýtal sa, keď pomaly odtisol jej ruku od svojho tela.
„Boli by tam určité stopy po zvyškoch, energia okolo nás.“ Cítila, ako bledne. „Oh, nie. Pri jazere som použila mágiu, keď sme bojovali s tými krvavými príšerami. Musím sa tam dostať.“
Breena sa obula a náhlila sa k dverám, Osborn len krok za ňou. Vonku prevzal vedenie, utekal po chodníku až kým neuvideli jazero. Poplašene mávla rukami. „Stále je tu. Nie veľa, ale stále ju cítim. Tie príšery nás môžu vystopovať. Do chalúpky. Do dediny. Tak ma zrejme našli.“
„Vieš to rozptýliť? Odohnať?“
„Nikdy som sa neučila ako na to. Moje sily neboli tak silné v El – er, doma. Moja energia pochádzala zo strachu a hnevu. Budeme ju musieť prekryť niečím dobrým. Šťastím.“
Pozrela na Osbornovu bezútešnú tvár.
„To bude ťažké.“ Nemali k dispozícii veľa šťastia.
„Poď sem, Breena.“
Prečo po nej vždy chce, aby šla k nemu? Bola unavená z toho, že stále skáče ako píska. Pokrútila hlavou. „Ak ma chceš, musíš prísť ty ku mne.“ Okrem toho, musí nájsť riešenie tohto problému.
Breena si uvedomila, akú ohromnú chybu urobila, keď tak pokúšala svojho bojovníka. Osbornovi stmavli oči. Jeho spodná pera sa zväčšila a skrivila sa do niečoho, čo by na niekom inom mohlo byť považované za úsmev, ale na ňom to bol len výraz predátora.
„Pôjdem,“ povedal hlasom plným odhodlania. Jeho kroky smerujúce k nej boli pevné a vytrvalé. Nikdy nesklopil pohľad.
Neustúp. Neustúp.
Zastavil sa, až keď sa jej mäkké prsia obtreli o jeho širokú hruď.
„Chceš vedieť, čo si ešte robila v tom sne, ktorý som mal v noci?“
„To som nebola ja.“
„Budeš.“ Osborn prešiel palcom po jej spodnej pere. Ovládla ju silná túžba obliznúť mu pokožku, ochutnať ho. Vnútri pocítila prázdnotu. Bolesť.
„Tvoje bradavky robili presne to isté, čo aj teraz. Spevneli. Prosili o môj dotyk. Moje ústa.“
Pokrútila hlavou. „To som nebola ja.“
„Budeš,“ sľúbil opäť na jej pery. Zmocnil sa jej perami, jeho jazyk prenikol dnu a spojil sa s jej. Preplietali sa a znovu a znovu bojovali. Nemohla dýchať. Srdce jej búšilo. Breena ho chytila za plecia v potrebe niečoho pevného, aby udržala rovnováhu.
Nikdy predtým sa takto necítila. Nikdy nereagovala na nič s takou intenzitou alebo tak silno, vyhladovane. Osborn v nej vyvolal pocit života a tepla a túžbu po niečom viac.
„Čo to robíš?“ opýtala sa.
„Povedala si, že musíme zmeniť energiu tohto miesta. To robíme.“ Tak veľmi chcela, aby to dávalo zmysel. Aby pokračovali.
„Vyzleč si pre mňa košeľu, Breena. Nepáči sa mi na tebe niečo také škaredé.“
Osborn bol tak veľký a silný. Ako berserker si mohol vziať čokoľvek, čo chcel. Dokonca aj ju.
Preto sa vždy požadoval. Požadoval, aby šla k nemu. Jej bojovník nechcel brať; chcel, aby to bolo dané dobrovoľne.
A teraz chcel, aby sa zbavila košele.
Nikdy ju žiadny muž takú odhalenú nevidel. Osborn mal pred dvoma dňami dosť príležitostí, keď boli obaja nahí a bojovali s krvavým stvorením.
Ale toto je iné.
Dobrovoľne dané. Breena zovrela lem košele a zaváhala. Čo ak sa mu nebude páčiť, čo uvidí? Čo ak preňho nebude žiaduca? Pohrávala sa so šnúrkou na požičanej tunike. Z toho, čo vypozorovala v hrade, rytieri sa nikdy nesťažovali na nahé ženské telo, vždy chceli vidieť viac. A Osborn neuhol pohľadom na tej čistinke za dedinou.
Chcel viac.
Po hlbokom nádychu zovrela spodok košele a pretiahla si ju cez hlavu. Odhodila ju preč od vody a narovnala sa. Takmer ho pokúšala, aby odmietol, čo vidí.
Sklopil pohľad a tvár sa mu skrivila túžbou. „Si taká nádherná,“ povedal hlasom plným boľavej túžby. Vzal do dlaní jej prsia, vytvaroval ich podľa svojich dlaní. Palcami pohladil zahrotené vrcholky. Jednou rukou jej zovrel bok a pritiahol si ju k sebe. Jeho pevný, horúci a plný hriadeľ sa dotkol nahej pokožky na jej brušku. Sklonil hlavu a ústami sa zmocnil jej ňadra.
Hrdelne zastonala, keď sa zubami jemne obtrel o jej bradavku.
„Viac?“ opýtal sa proti plnosti jej prsníka.
Breena dokázala len prikývnuť.
Osborn jej s očividnou nevôľou dovolil skĺznuť nižšie, až kým sa nohami znovu nedotkla zeme. Vyzliekol si plášť a rozprestrel ho na zelenej tráve. „V mojom sne si sa so mnou podelila o celé svoje telo.“
Zahryzla si do spodnej pery a zubami sa s ňou pohrávala. „Naozaj som to nebola ja.“
„Chcem, aby si bola.“
Aj ona to chcela. Chce.
Sklonil sa k nej. „Urob to pre mňa.“
Jeho teplý dych jej na krku rozlial vlnu pocitov. Prsty sa jej triasli, keď sa dotkla šnúrky, ktorá jej držala nohavice. Malo by byť ponižujúce vyzliekať sa pred mužom, ktorý ju len pred chvíľou chcel zabiť. Teraz jej to pripadalo ako tá najprirodzenejšia vec na svete.
Jej nohavice sa s trhnutím uvoľnili a látka pomaly skĺzla z jej bokov.
Osbornov pohľad sledoval ich postup.
Breena odkopla nohavice, úplne odhalená pred jeho očami. A prstami. Perami. Jazykom.
Dotkol sa jej ruky a stiahol ju dolu na plášť, ktorého jemný materiál chránil jej nahý chrbát pred halúzkami a kamením na zemi. Po tom, čo naposledy vzal do dlaní jej prsia, dovolil rukám objavovať. Prstame prešiel po krivke jej bruška a stehien.
„Tak jemná. Tvoja koža sa pri mojom dotyku zahrieva.“
Áno, chcela mať jeho ruky všade.
Osborn sa natiahol vedľa nej, perami našiel jej kľúčnu kosť a prechádzal po nej, až kým neobjavil miesto pod jej uchom, ktoré keď pobozkal, rozochvelo celé jej telo. Zastonal nad jej reakciou.
„Páči sa ti to?“
Tak veľmi, že mu to chcela oplatiť. „Áno,“ povedala mu tenkým hlasom, ktorý jej uši nespoznávali.
Osborn pridal jazyk.
Tam, kde sa stretávali jej stehná sa hromadila vlhkosť. Akoby sa celé jej telo naťahovalo k nemu, požadovalo viac toho, čo by jej mohol dať. Nadvihla koleno a špičkami prstov prešla po jeho tvarovanom lýtku. Zalapala po dychu, keď sa jeho prsty ponorili medzi jej nohy, bol to dokonalý pocit nežnej invázie.
„Si pre mňa tak vlhká.“ Jeho hlas bol len zavrčanie. Pohybom jazyka na jej ušnom lalôčiku začal Osborn postupovať nižšie, zastavil sa, aby jemne zahryzol do jej pŕs a pokračoval nadol.
Ochutnal pokožku pod jej prsiami, obkrúžil pupok jazykom. A stále mieril dole.
„Čo to robíš?“ opýtala sa.
„Mením energiu.“
Na kučierkach medzi stehnami pocítila jeho teplý dych a roztriasla sa. Oddelil jej kolená viac do šírky a odhalil jej ženské telo svojmu pohľadu.
„Tak klzká pre mňa.“
Jediným drobným bozkom sa jej napli všetky svaly. Sklonil hlavu a oblizol ju. Čistinku okolo jazera naplnil jej ston a ozýval sa medzi stromami.
„Zbožňujem počúvať tvoju rozkoš.“ Potom jej dal viac. Oblízal každú jej časť a ponoril do nej jazyk. Každý sval, každá jej časť schopná cítiť sa zovrela a uvoľnila, očakávajúc viac z jeho dotykov.
Prstom ju začal zvnútra skúmať. Špičku ponoril tam, kde bola celá rozboľavená v túžbe po naplnení.
„Tak tesná.“
„To je také dobré.“
„A ešte sa to zlepší.“ Znovu sklonil hlavu a začal sať na mieste, kde boli sústredené všetky jej pocity. A jej svet vybuchol.
Breena zaryla prsty do Osbornových pliec, keď na jej zmysly útočila jedna vlna rozkoše za druhou. Jej výkrik postupoval hore k stromom a prehla sa, až kým všetky tie dokonalé pocity neodzneli.
S posledným bozkom sa pretočil na bok vedľa nej a pozeral na oblohu.
Otočila sa k nemu, položila si ruku na jeho hruď a pritúlila sa tak blízko ako len mohla. Toto si naveky zapamätá.
Osborn sa napol, keď sa začala pohrávať s chĺpkami na jeho hrudi. „Nikdy predtým si to nerobila, však?“
Breena pokrútila hlavou. „Bolo to neuveriteľné. Cítila som... cítila... je ťažké nájsť slová.“
Očakávala, že Osborn sa poteší jej vychvaľovaniu. Že bude chcieť viac. Ibaže jeho výraz sa menil na ešte zachmúrenejší, než keď boli prvý raz pri jazere.
„Čomu si sa učila, než bol tvoj domov napadnutý? Čím si mala byť?“
„Byť? Nerozumiem ti.“
Odstrčil jej ruku a oprel sa na lakti, aby na ňu mohol pozerať zhora a nie zdola. „Nie si slúžka ani niekto, kto pracuje na poliach. Na tom sme sa už zhodli. Si niečo viac. Ty si niečomu predurčená. Niekomu. Si panna, však?“ Jeho tón znel obviňujúco, akoby ju podozrieval, že pre zábavu týra malé zvieratká.
Pod srdcom sa jej usadila neistota. Prikývla, čím potvrdila jeho otázku. Breene sa nepáčilo, kam táto konverzácia smeruje. Nevedela, v čo dúfala po tak intenzívnej a osobnej skúsenosti – možno objatie, ale rozhodne nie vypočúvanie.
Osborn si rukou prešiel po tvári. „Mal som to tušiť. Mala si ten usporiadaný výzor.“
Usporiadaný?
Muži neučia bojovať ženy, ktoré považujú za... usporiadané. Je to odporné slovo.
„Si určená inému.“ Jeho slová boli tiché, hovorené do zeme.
„Čo?“ opýtala sa, neistá či dobre počula.
Pohľad namieril kamsi nad jej hlavu. „Obleč sa. Si určená inému. Nie mne. Mne nikdy.“
Breena spojila nohy. Prešla ňou vlna ostychu a zmätku. „Neprinútiš ma odísť od teba?“
Sťažka si vzdychol. „Nie, naučíš sa čo potrebuješ a až potom ťa pošlem tvojou cestou.“
Úľava odohnala zmätok, ale ostych v nej hlodal stále. Natiahla sa po odhodených nohaviciach a rýchlo si ich obliekla.
„A Breena?“
A sú zase pri tom. „Áno?“
„Spomínaš si na moje prvé varovanie?“
Možno. Ktoré? Bolo ich priveľa.
Namiesto toho prikývla. Zdalo sa to bezpečnejšie, keď je zase taký podráždený.
„Nebuď so mnou sama. Nechcem, aby ťa môj dotyk pošpinil.“
Oči sa jej zaplnili slzami, ale rýchlo ich odohnala. „Ako by mohlo to, čo sme prežili, viesť k pošpineniu?“ Jeho pohladenia z nej niečo dostali. Cítila, že je s ním spojená. Intímne.
Očividne necítil to isté.
Osborn na ňu konečne pozrel. Na jej pery. Prsia. Medzi nohy. Potom sa jeho oči stretli s tými jej. V hnedých hĺbkach plápolala silná a čistá túžba a vášeň. „S tým, čo by som s tebou chcel robiť by si rozhodne odkráčala pošpinená.“
A stavila by sa, že by mala na tvári aj široký úsmev. Otočila sa a vzala si košeľu, ktorú na nej tak nenávidel. Čo chcel, aby nosila? Sú to košele z jeho domu.
„A Breena?“
A znova, len aby sa uistil, že je skutočne vyvedená z miery. Povzdychla si. „Áno?“ odpovedala sladko.
„Drž sa ďalej od mojich snov.“
„Nebola som v tvojich snoch,“ povedala jeho odchádzajúcemu chrbtu.

Bernt a Torben sa s nimi po ranných povinnostiach stretli na cvičisku. Osborn sa prechádzal po tráve, opäť napätý a desivý muž, pri ktorom sa pred niekoľkými dňami zobudila.
„Najdôležitejším aspektom boja je rovnováha. Keď ju stratíte, prídete o možnosť chrániť sa, možnosť obrany... a výpadu. A potom umriete.“
Ukázal na tri oblé kamene, vedľa ktorých boli dosky. „Položte dosku na kameň a postavte sa na ňu. Udržujte rovnováhu až kým nebudete mať slnko priamo nad hlavou.“
Osborn odkráčal a Bernt s Torbenom na ňu vrhli obviňujúce pohľady. Breena len pokrčila plecami. Vedeli, že ich brat nepotrebuje žiadnu provokáciu navyše, aby bol podráždený.
Všetci traja urobili ako prikázal. Udržiavanie rovnováhy sa nezdalo byť ťažké. V paláci videla množstvo tanečníkov a jeden dokonca kráčal po lane medzi dvoma stoličkami. Ubehlo pätnásť minút a tanečníkov znenávidela a vedela, že ten na lane musel byť podvodník. Znovu a znovu padala zo svojej dosky. Aspoň mala viac šťastia ako chlapci. Strávili viac času na chrbtoch ako na doskách. Keď sa Osborn vrátil bolo jej teplo, všetko ju bolelo a skutočne sa nevedela dočkať kedy vezme do ruky svoju palicu, aby ho ňou mohla zbiť počas ich tréningu šermu.
Hodil im po jednom zelenom jablku a vaku z vodou. „Prvá voda.“
Napriek tomu, že na chrbtoch museli mať trvalo otlačenú zem sa Bernt a Torben smiali a kým jedli, navzájom sa podpichovali. Osborn na ňu nepozrel a aj keď bola obklopená tromi ľuďmi sa Breena cítila opustená.
Ich učiteľ im doprial len desať minút oddychu. Sotva sa dostala do stredu jablka, keď ju prinútil vstať s mečom v ruke. Tentoraz s reálnym, nie s palicami. Možno ju podozrieval, že má s tou palicou nekalé plány.
„Vyber ho z pošvy.“
Vybrala meč, na ktorom sa odrazilo slnečné svetlo. Zbraň nič nezdobilo. Žiadne šperky na rukoväti, žiadne zložité rytiny na čepeli. Jednoduchá zbraň. Tak odlišná od tých, ktoré mali jej otec a bratia.
„Bol to môj prvý meč,“ povedal jej. „Dobre sa oň staraj.“
A aj keď mu pozrela do očí, Osborn sa nikdy nesklonil a pohľad jej neopätoval.
„Ďakujem,“ povedala. Oceľ v jej rukách bola pre muža, ktorý jej ju dal, významná. Navždy ju bude ochraňovať.
Pozrel na všetkých troch. „Pri prekvapivom útoku je smrteľný úder zasadený ešte si obeť vytiahne svoj meč. Po zvyšok popoludnia chcem, aby ste si precvičovali vyťahovanie meča z pošvy. Rýchlo. Potichu. Znovu a znovu, až kým sa to nestane vašou prirodzenosťou. Mali by ste to zvládnuť aj v spánku. Jedného dňa možno budete musieť.“
Celé hodiny zdokonaľovali jedinú vec. Pevne stojac vytiahla meč z pošvy; utekala s pošvou na boku, vytiahla zbraň; keď bola zbraň vedľa nej na zemi, vytiahla meč. Breena ten manéver opakovala, kým nedosiahla dokonalosť. Potom jej Osborn prikázal zmeniť strany a použiť ruku, ktorú neuprednostňovala.
„Ak si zranená, musíš byť schopná čeliť agresorovi.“
Keď Osborn odvolal tréning niekedy neskoro popoludní pred večernými povinnosťami, bolel ju každý sval v tele. Ak si myslela, že bola spotená a špinavá po tej rovnovážnej tortúre, ktorú nariadil Osborn, teraz by sa hodila do stajní. Nasledovala  ho späť do chalúpky, sotva schopná držať meč a pošvu, ale o pomoc ho neprosila.
Jediné, o čo ho poprosí bude mydlo. Zovrel pery a do očí sa mu vrátil ten hladný výraz, keď mu povedala, že sa chce okúpať.
„Nahá?“ opýtal sa.
„Obvykle sa to tak robí. Ako sa umývaš ty?“
Pozorovala, ako pomaly preglgol. „Obvykle skočím do jazera.“
Breena pokrútila hlavou. „Asi by som sa mala tomu miestu vyhnúť, keď je jeho energia menej... magická. Škoda, že nepoužívaš vaňu. Sedieť v teplej mydlovej vode pred ohňom je jedným zo skutočných životných potešení.“
Osborn vyzeral, že chce byť kdekoľvek, len nie zahrnutý do tejto konverzácie. Smola. „Vezmem si nádobu a umyjem sa za domom. Mydlo?“
„V skrinke pod oknom.“
„Ďakujem,“ povedala mu s úsmevom. „Nikto nevyjde von,“ zakričala, aby chlapci vedeli, že majú zostať v chalúpke. Kedy sa zmenila na niekoho, kto kričí? Odkedy stretla rodinu berserkerov, vyberá si na nej svoju daň zúrivosť.
Voda, ktorú napustila do nádoby bola studená, ale vedela, že to bude fantastický pocit na jej horúcej a lepkavej pokožke. Avšak mydlo bol ďalší problém. Voňalo ako Osborn. Teplé gaštany. Zhlboka sa nadýchla, trela sa o mydlo, kým nemala na rukách penu, potom si jeho vôňu rozotrela po celom tele.

Osborn strávil zvyšok dňa uvažovaním o jej kúpeli. Ako sa vyzúva. Vyzlieka si košeľu. Nohavice. Ako sa musí miznúce slnko lesknúť na jej nahej pokožke. Vlasoch. Predstavil si, ako si umýva pokožku mokrou handrou, berie jeho mydlo a prechádza si ním po ramenách. Cez prsia. Na brušku. Medzi nohami.
Predstavil si, ako sa postaví za ňu, zbaví sa oblečenia a bude pred ňou nahý. Cítil na hrudi klzké mydlo a jej jemné ruky ako zovrú jeho penis. V rekordnom čase bol pripravený. Prešla by rukami po jeho dĺžke a jazykom by prenikla do jeho úst. Pohyby jej rúk a úst by sa navzájom napodobňovali. Zmyla by mydlo a klesla by na kolená. Pobozkala by špičku jeho penisu, jazykom by po ňom prešla, potom by so ho vzala do úst.
Zastonal, takmer z tých erotických predstáv vyvrcholil. Šalel. Osborn ju musí dostať z chalúpky. Zo svojho života.
Ale ako by to mohol urobiť, keď ju chcel viac než čokoľvek v jeho živote?
Neskôr v noci ju našiel schúlenú na boku pred ohňom. Pri nohách mala prikrývku a on sa sklonil, aby ju prehodil cez jej štíhlu postavu. Vlasy mala stále vlhké, ale čoskoro pred ohňom vyschnú. Striasla sa a obával sa, že jej je zima. Ľahol si na bok a pritiahol si ju k hrudi. To, ako sa jej jemné krivky prispôsobili jeho telu bolo sladké, presladké mučenie. Také, ktoré by prijal znovu a znovu.
Breena voňala čisto a sviežo a... trochu ako on. Jeho mydlom. Prešla ním majetníckosť a okolo pása jej omotal ruku. Pritúlila sa k nemu v spánku, akoby to bolo prirodzené. Akoby tam patrila.
Ponoril nos do jej vlasov, líce mu pohladili jemné pramene. Breena by nemala voňať ako muž. A on by ju nemal držať. Chcieť viac. Potrebovať viac. Ale vydrží len chvíľu. Potom sa zoberie a pôjde do svojej spálne a zavrie dvere. Poriadne.

14 komentářů:

  1. Děkuji moc za překlad!!! :-):-)

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci ! ! !

    OdpovědětVymazat
  3. Vďaka za pokračovanie. Som zvedavá dokedy vydrží Osbornovi odhodlanie odolávať Breene :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Díky za překlad.

    OdpovědětVymazat
  5. Moc děkuji za další kapitlu.

    OdpovědětVymazat
  6. Dakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Děkuji moc za překlad

    OdpovědětVymazat
  8. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat
  9. Děkuji za překlad ;-)
    Pavla

    OdpovědětVymazat