středa 10. prosince 2014

Nejtemnější anděl - Kapitola 12



LYSANDER SEDEL V ZADNEJ časti kaplnky v Budapešti, neodhalený, sledujúci Bianku pomáhať svojim sestrám a jej priateľom zdobiť na svadbu. Práve teraz vešala kvety klenuté zo stropu. Bez použitia rebríka.
Snažil sa ju sledovať pár dní, neschopný zostať pomimo. Všimol si jednu vec: rozprávala a smiala sa, akoby bola v poriadku, normálna, ale iskra z jej očí, aj pokožky bola preč.

A on jej to urobil. Horšie, ani raznezakliala, nezaklamala alebo niečoneukradla. Opäť jeho vinou. Povedal jej, že ho nie je hodná. Bol z nej – bolo to tak?- príliš v rozpakoch, aby o nej povedal svojim ľuďom.
Ale napriek tomu nemohol poprieť, že mu chýbala. Chýbalo mu všetko na nej. Toto vedel. Vzrušovala ho, vyzvala ho, frustrovala ho, zožierala ho, poháňala ho, donútila ho cítiť. Nechcel byť bez nej.
Niečo mäkké sa mu otrelo o rameno. Sotva sa mu podarilo odtrhnúť zrak od Bianky, otočil sa a videl, že vedľa neho sedela Olívia.
Čo sa to s ním deje? Nepočul ju prichádzať. Za normálnych okolností jeho zmysly boli naladené v pohotovosti.
„Prečo si ma sem zavolal?“ opýtala sa. Nervózne sa okolo seba rozhliadla. Jej tmavé kadere rámovali jej tvár, ružové puky jej viseli z niekoľkých prameňov.
„Do Budapešti? Pretože si tu, aj tak vždy.“
„Tak, ako ty v týchto dňoch,“ sucho odvetila.
Pokrčil ramenami. „Prišla si práve z Aeronovej izby?“
Neochotne prikývla.
„Raphael za mnou prišiel,“ povedal. V deň, keď stratil Bianku. Najhorší deň v jeho existencii.
„Tieto kvety nepatria do stredu, B,“ zavolala červenovlasá Kaia, vyžiadalo si to jeho pozornosť a zastavil prejav pre svojho zverenca. „Posuň ich trošku doľava.“
Bianka vydala frustrovaný povzdych. „Takto?“
„Nie. Moja ľavá, ty blázonko.“
So šomraním Bianka poslúchla.
„Perfektné,“ rozžiarila sa na ňu Kaia.
Bianka na ňu vyletela a Lysander sa usmial. Vďaka Jedinému Pravému Božstvu, že v nej nezabil celého ducha.
„Myslím, že sú perfektné až veľmi,“ povedala jej najmladšia sestra Gwendolyn.
Bianka strhla stropné panely a dopadli na podlahu. Keď pristála, vystrela sa, akoby na ňu náraz nepôsobil. „Som rada, že princezná je konečne s niečím spokojná,“ zamrmlala. Potom hlasnejšie, „Nechápem, prečo sa nemôžeš vydať na strome ako civilizovaná Harpya.“
Gwen zaťala ruky v päsť. „Pretože mojim snom bolo stále sa vydať v kaplnke ako iný normálny človek. Teraz môže, prosím, niekto odstrániť portréty nahého Sabina zo stien? Prosím.“
„Prečo sa ich chceš zbaviť, keď som strávila celú tú dobu vešaním ich?“ Anya, bohyňa Anarchie a družka Luciena, strážcu Smrti, sa urazene spýtala. „Pridajú niečo navyše k tomu, čo sa zdá, že bude veľmi nudné rokovanie. Moja svadba bude mať striptérov. Oživia to.“
„Nudná? Nudná!“ hnev prešiel Gweninými rysmi, čierne krvácanie v jej očiach, jej zuby sa zaostrili.
Lysander spozoroval tú istú zmenu prebehnúť už viackrát. Len za poslednú hodinu.
„Nebude nudná,“ Ashlyn družka Maddoxa, strážcu Násilia, upokojujúcopovedala, „bude to prekrásne.“
Tehotná žena si prešla po svojom zaoblenom brušku. To brucho bolo väčšie než by malo byť, vzhľadom na skorý stav tehotenstva. Zdalo sa, že si to nikto z nich neuvedomil. Ale skoro si to uvedomia, predpokladal. Len dúfal, že budú pripravení sa o ňu postarať.
Aké by bolo Biankine dieťa? napadlo ho náhle. Harpya ako ona? Anjel ako on? Alebo mix obidvoch?
Bolesť sa mu zakorenila v hrudi.
„Nudná?“ znovu zavrčala Gwen, zjavne nie je pripravená, nechať urážkulen tak.
„Skvelé!“ rozhodila Bianka rukami. „Zožeňte niekto Sabina, skôr než nás Gwennie všetkých zabije svojim hnevom.“
Lysander vedel, že Harpya mohla od zlosti ublížiť aj iným Harpyám. Gwenin druh Sabin, strážca Pochybností, bol jediný, kto ju mohol upokojiť.
S touto myšlienkou naklonil Lysander hlavu na bok. Uvedomil si, že nikdy nevidel Bianku takto vybuchnúť. Predstavovala si všetko ako hru. Fajn, no nie je to pravda. Raz sa dostala k  šialenstvu. V čase, keď ho Paris udrel. Lysander bol jej nepriateľ, ale ona stále bláznila z jeho týrania.
Lysander ju upokojil.
Bolesť nabrala na intenzite a pretrel si hrudný kôš. Bola Bianka jeho družkou? Chcel, aby bola?
„Nie je treba ma hľadať. Som tu.“ Sabin prešiel dvojitými dverami. „Akoby som mohol byť ďalej než pár metrov, keď je tak citlivá - oh, len v prípade, že potrebuješ moju pomoc. Gwen, miláčik.“ Na konci bol jeho tón znížený, mierny. Natiahol sa pre ňu a vzal ju do náručia; pritúlila sa k nemu. „Najdôležitejšia vec na zajtra je, že budeme spolu. Správne?“
„Lysander,“ povedala Olívia, pritiahla jeho pozornosť od teraz už hrkútajúceho páriku. „Čakanie je ťažké. Raphael prišiel za tebou a ...čo?“
Lysander si povzdychol, prinútil sa sústrediť sa. „Odpovedz mi najprv na pár otázok.“
„V poriadku,“ povedala po krátkom zaváhaní.
„Prečo sa ti páči Aeron, keď je tak veľmi odlišný od teba?“
Otočila látku svojej róby. „Myslím si, že ho mám rada,pretože je tak veľmi odlišný odo mňa. Darí sa mu uprostred tmy udržať iskru svetla vo svojej duši. Nie je dokonalý, nie je bez viny, ale mohol dať na svojho démona už dávno a stále s ním bojuje. Chráni tých, ktorých miluje. Jeho vášeň pre život je...“ zachvela sa, „úžasná. A skutočne ubližuje iba ľuďom, iba ak nad ním preberie kontrolu démon - a iba v prípade, že sú zlí. Nevinných necháva tak.“
Bolo to rovnaké s Biankou. A Lysander sa snažil, aby sa hanbila sama za seba. Hanbila, keď mala byť hrdá nato, čo dosiahla skrz temnotu, tak, ako povedala Olívia. „A nie si v rozpakoch kvôli svojmu druhu, keď zistia tvoju náklonnosť k nemu?“
„V rozpakoch z Aerona?“ zasmiala sa Olívia. „Keď je silnejší, divokejší, viac živý ako ktokoľvek koho poznáš?Samozrejme, že nie. Bola by som hrdá nazývať sa jeho ženou. Nie, že by sa to kedy stalo,“ smutne dodala.
Hrdá. Zase tu bolo to slovo. A v tejto chvíli mu blesklo mysľou. Nechystám sa byť tvojím zahanbujúcim tajomstvom, Lysander, povedala Bianka.  Pripomenul jej, že spáchala všetky svoje hriechy v tajnosti. Prečo nie jeho? Nepovedala mu odpoveď, ale teraz mu to došlo. Pretože ona bola na neho hrdá. Pretože ho chcela predstaviť.
Tak, ako ju mal predstaviť on.
Akýkoľvek muž by bol hrdý na to, že stojí vedľa nej. Bola prekrásna, inteligentná, vtipná, vášnivá a žila vo vlastnom morálnom kódexe. Jej smiech bol krajší ako pieseň harfy, jej bozky sladšie ako modlitba.
Považoval ju za splodenca Lucifera, ale aj napriek tomu bola dar od  Jediného Pravého Božstva. Bol taký idiot.
„Odpovedala som na tvoje otázky dostatočne?“ opýtala sa Olívia.
„Áno.“ Bol prekvapený surovosťou vo svojom hlase. Zničil definitívne veci medzi  nimi?
„Takže teraz na zopár otázok odpovedz ty mne.“
Nepodarilo sa mu nájsť hlas, prikývol. Mala na to právo. Musel to aspoň skúsiť.
„Bianka. Harpya, ktorú pozoruješ. Miluješ ju?“
Láska. Našiel ju v dave a bodnutie v hrudi neznesiteľne rástlo. Práve kúzlom naznačila fúzy na jednom so Sabinových portrétov, kým Kaia pridala... ďalšie veci dole. Kaia sa chichotala; Bianka vyzerala tak, že to len predstierala, netešila sa.
Chcel jej šťastie. Chcel jej ho privodiť.
„Myslíš si, že si z nej v rozpakoch,“ pokračovala Olívia, keď jej nedal žiadnu odpoveď.
„Ako to vieš?“ prinútil vypustiť slová.
„Som - alebo som bola - nosič radosti, Lysander. Bolo mojou prácou vedieť, čo ľudia cítia, a potom im pomôcť vidieť pravdu. Pretože iba v pravde môže človek nájsť skutočnú radosť. Nikdy si z nej nebol v rozpakoch. Poznám ťa. Nebol si v rozpakoch z ničoho. Si jednoducho vystrašený. Vystrašený, že nie si tým, čo potrebuje.“
Oči sa mu rozšírili. Mohla to byť pravda? Snažil sa ju zmeniť. Chcel z nej urobiť to, čím je on, aby ona postupne mala rada to, čím je on? Áno. Áno, to dávalo zmysel a druhýkrát za svojej existencie, sa sám za seba hanbil.
Odohnal Bianku od seba. Keď mal spievať svoje chvály všetkým v nebi, on ju odsunul stranou. Žiaden muž nebol hlúpejší. Nenapraviteľné škody alebo nie, musel to skúsiť a získať ju späť.
Vyskočil na nohy. „Máš pravdu,“ povedal. „Milujem ju.“ Chcel ju vziať do náručia. Chcel do celého sveta zakričať, že mu patrí. To, že si ho zvolila za svojho muža.
Ramená mu poklesli. Zvolila. Kľúčové slovo. Minulý čas. Nevyberie si ho znovu. Nedá mu druhú šancu, to povedala.
Často klame...
Prvýkrát si pomyslel, že by mu jej klamstvo spôsobilo radosť. Možnože o tom klamala. Možnože mu dá druhú šancu. Šancu dokázať svoju lásku.
Ak by sa mal plaziť, tak by sa. Bola jeho pokušením, ale to nemusí byť zlá vec. Bola by to jeho spása. Koniec koncov, jeho život by bez nej nič neznamenal. Rovnako, ako pre ňu. Povedala mu, že bol jej vlastným pokušením. Mohol by byť jej spásou.
„Ďakujem ti,“ povedal Olívii. „Ďakujem ti, že si mi ukázala pravdu.“
„Bude mi vždy potešením.“
Ako by sa mohol priblížiť Bianke? Kedy? Zaplavila ho naliehavosť. Chcel to spraviť, čo najskôr. Ako bojovník, aj keď vedel, že niektoré bitky je potrebné plánovať.  A toto bola najdôležitejšia bitka v jeho existencii, mal by naplánovať svoj útok.
Ak mu odpustí a rozhodne sa byť s ním, stále budú mať pred sebou ťažkú cestu. Kde budú bývať? Jeho povinnosti boli v nebi. Ona rozkvitala na zemi, v blízkosti svojej rodiny, Plus, Olívia bola predurčená zabiť Aerona, ktorý bude v podstate pozajtra jej zákonitým bratom. A ak sa Olívia rozhodla, že to neurobí, tak by bol vybraný iný anjel na túto prácu.
S najväčšou pravdepodobnosťou Lysander.
Jednu vec, ktorú ho Božstvo naučilo, bolo to, že ak to bola láska, skutočne by mohla všetkých poraziť. Nič nebolo silnejšie. Mohli by to dokázať.
„Zase som ťa stratila,“ povedala so smiechom Olívia. „Predtým než odídeš, mi musíš povedať, prečo si ma zavolal. Čo ti povedal Raphael.“
Odparila sa mu časť dobrej nálady. Zatiaľ, čo mu dala Olívia nádej a pomohla mu nájsť správnu cestu, on sa chystal zničiť pre ňu každú nádej na šťastný-až-naveky.
„Raphael prišiel ku mne,“ opakoval. Jednoducho to urob; len to povedz. „Povedal mi, že rada je s tebou nespokojná. Povedal mi, že sú už unavení z tvojho pokračujúceho vzdoru.“
Úsmev jej opadol. „Ja viem,“ zašepkala. „Ja len ... nie som schopná prinútiť sa ublížiť mu. Sledovať ho, mi dáva radosť. A aj ja si zaslúžim radosť po toľkých storočiach oddanej služby, no nie?“
„Samozrejme.“
„A ak bude mŕtvy, nikdy nebudem môcť urobiť to, o čom teraz snívam.“
Obočie sa mu zvraštilo. „Aké veci?“
„Dotýkať sa ho. Skrútiť sa do jeho náručia.“ Pauza. „Bozkávať ho.“ Nebezpečné túžby, naozaj. Oh, a vedel o ich sile. „Ak si ich nikdy nezažila,“ podotkol, „je ľahšie im odolať.“ Ale nenávidel pomyslieť, že táto nádherná žena bude bez niečoho, čo chcela.
Mohol by požiadať radu o Aeronovo odpustenie, ale to by nebolo pre nič dobré. Predpis je predpis. Zákon by bol zlomený a niekto by za to zaplatil. „Veľmi skoro bude rada nútená ponúknuť výber. Tvoju povinnosť alebo pád.“
Pozerala dole na svoje ruky, znovu ich skrúcala do látky svojho rúcha. „Ja viem. Neviem, prečo váham. Tak, či tak po mne nikdy netúžil. Ženy tu sú vzrušujúce, nebezpečné. Také silné ako on. A ja som...“
„Skvostná,“ povedal. „Si skvostná. Nikdy si nemysli opak.“
Ponúkla mu neistý úsmev.
„Vždy ťa budem ľúbiť Olívia. Nenávidím vidieť ťa vzdávať sa všetkého pre muža, ktorý ti hrozil zabitím. Vieš čo by si stratila, áno?“
Úsmev opadol ako prikývla.
„Spadla by si priamo do pekla. Démoni tam, by išli po tvojich krídlach. Vždycky idú ako prvé po krídlach. Už nebudeš odolná voči bolesti. Zraníš sa, budeš si musieť nájsť cestu z podsvetia - alebo tam zomrieš. Tvoja sila bude vyčerpaná. Telo sa ti nebude samo od seba regenerovať. Budeš krehkejšia než človek, pretože si sa nezrodila medzi nimi.“
Zatiaľ čo premýšľal, že by on takú vec prežil, nemyslel si, že by Olívia áno. Bola príliš krehká. Príliš ... chránená. Až do tohto bodu, každý aspekt jej života sa zaoberal radosťou a šťastím. Nič iné nepoznala.
Démoni z pekla by k nej boli krutejší, ako by boli na neho, muža sa báli viac než kohokoľvek iného. Bola všetko, čím pohŕdajú. Úplné dobro. Zničenie takej nevinnosti a čistoty by ich tešilo.
„Prečo mi to hovoríš?“ hlas sa jej triasol. Slzy jej stekali po lícach.
„Pretože nechcem, aby si urobila zlé rozhodnutie. Pretože chcem, aby si vedela, čomu čelíš.“
Uplynul okamih tichosti, potom vyskočila a vrhla sa mu okolo krku. „ Ľúbim ťa, vieš to.“
Pevne ju stisol, vycítil, že to bol spôsob, ako povedať zbohom. Vycítil, že to bolo naposledy, čo jej bol ponúknutý takýto odklad. Ale nechystal sa ju zastaviť, nech si vyberie akúkoľvek cestu.
Odtiahla sa a vyrovnala si trasúcimi sa rukami lesknúce biele rúcho. „Dal si mi veľa, aby som to zvážila. Takže ťa teraz nechám s tvojou ženou. Láska ťa môže stále nasledovať, Lysander.“ Keď dohovorila, krídla sa jej rozprestreli. Hore, vyletela hore, cez zahmlený strop - a Biankine kvety - predtým než zmizla.
Dúfal, že si vyberie svoju vieru, svoju nesmrteľnosť nad strážcom Hnevu, ale bál sa, že nie. Pohľadom zablúdil k Bianke, teraz kráčala uličkou k východu. Pozastavila sa pri jeho rade, zamračila sa, než pokrútila hlavou a odchádzala. Keby bol nútený vybrať si medzi ňou a jeho povesťou a životným štýlom, uvedomil si, že  by si ju bol vybral.

A teraz je čas dokázať jej to. 

14 komentářů:

  1. Nikol: Dakujem velmi pekne za preklad :-) Super

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji za skvělou práci :-)

    OdpovědětVymazat
  4. Opäť skvelá kapitola, som zvedavá čo Lysander vymyslí, aby presvedčil Biancu o svojej láske.

    OdpovědětVymazat
  5. Srdečná vďaka za preklad i korektúru!!! ;-)

    OdpovědětVymazat
  6. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat
  7. Díky za krasný překlad

    OdpovědětVymazat
  8. teším sa že sa páči preklad :)

    OdpovědětVymazat
  9. Tak tenhle chlap se v tom dost plácá, doufejme, že vymyslí něco hodně úžasného, aby ho Bianca nezamáčkla jako broučka

    OdpovědětVymazat
  10. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat