pátek 12. prosince 2014

Extáze v temnotě - Kapitola 23



Tak veľa myšlienok vírilo Avinou mysľou, keď McKell skrátil vzdialenosť medzi nimi, a nejako bola schopná premýšľať nad každou jednou za dobu úderu srdca. Počas boja omdlela. Čo znamená, že ten boj prehrala. McKell ju zachránil, ako keby bola dámou v úzkych. Zahanbujúce. A tiež sa postaral o jej uzdravenie. Sladké. Dôverovala mu, že ju nepremení na upíra a neurobil to. Mätúce.

Prečo mu dôverovala, keď bola najzraniteľnejšia? Prečo jej pomohol, keď ju mohol doraziť? Nechala ho za sebou, takmer bezmocného. „Takmer“, pretože McKell vždy našiel spôsob, ako sa zachrániť. A prečo, keď sa zobudila v posteli, a McKell sa nad ňou týčil, vedela, že všetko bude okej?
Ako keby boli neodvolateľne spolu, a tak aj mali zostať. Ako keby patril do jej života. Ako keby bol presne tam, kde aj musel byť. Potom vyrazil z jej izby, nasratý a besniaci. Dala si sprchu a uvažovala, či si balil veci. A plakala. Plakala ako prekliate decko! Nepotrebovala ho, nikoho, nikdy. Takto to vždy bývalo, a tak to aj vždy bude. Dokázala by žiť aj bez Noelle, ak by to bolo potrebné, aj keď to nechcela. Ale McKell... stiahol ju z kože zaživa, zanechal ju otrasenú, v panike, ale dychtivú. Zúfalú. Roztúženú. On-
Teraz stál pred ňou, uvedomila si, zažmurkala na neho. Jeho tvár bola zahojená, všetky stopy po popáleninách zmizli. Jeho nozdry zaviali, keď prudko nasal prúd vzduchu. Jeho pokožka mala silnú farbu a jeho zvyčajne fialové oči mali tak veľa škvŕn smaragdovej, že žiarili ako zelená na semafore, sa dotkli jej duše.
Nechcela, aby tu zostal len preto, že potrebuje jej krv. Chcela, aby chcel ju. Pretože mal rád ju. Jej úsmev, jej smiech, jej zmysel pre humor. Jej hrubosť, vulgárnosť, všetko. Všetko to dobré, plus to zlé. A hej, vedela, aké vysoké nároky mala. Také vysoké, že im zrejme nemohol vyhovieť žiadny muž. Nebolo jednoduché ju vystáť v tých najlepších časoch a počas tých zlých, nuž, hádzala okolo seba výbušné gule plné zákernosti. Pozrite sa na spôsob, akým sa do neho pustila, dožadujúc sa, aby odišiel. A napriek tomu chcela jeho večný obdiv.
Ale jej najdôležitejšie prianie? Chcela, aby ju mal rád ako človeka. Nie ako možného upíra. Chcela, aby ju považoval za dosť dobrú takú, aká bola. A možno už nad tým uvažoval.
Ty si môj človek, povedal, a každý ženský inštinkt, ktorý mala, spieval zbor aleluja, pripomínajúc jej, že niekedy robil veci, ktoré jej dávali pocit výnimočnej. Ale ako vždy, zavŕtali sa sem pochybnosti. Ako dlho to tak bude McKell cítiť? Nakoniec všetci našli chybu v tom, kým ona v skutočnosti bola.
„Ava,“ zachrapčal McKell. Olízala si pery. Bol tu a túžil po nej. Na moment to stačilo. Pretože ho nedokázala znova poslať preč. Proste na to nemala silu. „Teraz si ťa vezmem, žena. Ak sa budeš vzpierať, spútam ťa. Prisahám, že to urobím.“ Výhražne zodvihol bič.
„Nie, treba ma spútať.“
Zreničky sa mu rozšírili, ale neurobil žiadny výpad. „Aby sme mohli byť spolu, a mohli o tom všetkým povedať, musím pomôcť A.I.R.?“ Jeho teplý dych  putoval po jej tvári, dráždiac ju.
Prečo sa jej nedotýkal? V tejto chvíli ju netrápilo, či o nich vedel celý svet. V tejto chvíli bol jej. Zajtra – dnes? V jej oslabenom, biednom stave stratila pojem o čase – ho so vztýčenou hlavou vezme na veliteľstvo A.I.R. Ľudia si môžu myslieť, čo chcú, a aspoň raz ju predstava, že ju jej vrstovníci budú nazývať odpadom, netrápila.
„Ava,“ znova naliehal. Zviazal jedno jej zápästie do slučky, ktorý vytvoril z kože. Upozornenie. Potom jej prešiel hánkami po lícnej kosti, nežne, jemne, a ona sa rozochvela.
Konečne. Dotýkanie. „McKell. Ja – netrápi ma, či pomôžeš A.I.R.. Toto od toho nezávisí.“ Čo bolo šokujúce, aj pre ňu. „Jediná vec, o ktorú ťa žiadam, je, aby si ma nepremenil.“
Potiahol, a koža okolo jej zápästia sa upevnila. „Prečo?“
„Pretože musím byť dosť dobrá aj takáto, aká som.“
„Ty si.“
Strach v jej hlave sa opäť raz dvihol. Na ako dlho? Musela ho prinútiť pochopiť, čo jej urobili jeho vyhlásenia o nadradenosti. „Ako by sa ti páčilo, keby som trvala na to, aby si sa stal človekom?“
Zbledol. „Nepáčilo by sa mi to.“
Presne ako si myslela. „Bolí to, keď ťa považujú za podradnú.“
„Nikdy ti nechcem ublížiť.“ Jeho hlas bol ako jeho nôž v puzdre. „Ľutujem to, čo som urobil. Ale vezmem si ťa, Ava. Neodtlačíš ma od seba. Tentoraz nie.“
Vydýchla vzduch, ktorý ani netušila, že zadržiavala. „Nuž, dobre. Som rada, že je to ešte stále na stole.“
Jeho pohľad švihol smerom k posteli za ňou, potom sa presunul späť na jej tvár. Vyžarovala z neho horúčava. „Stôl? Áno, môžem si ťa vziať aj na stole.“
Zlatý chlap. „Nie. Mala som na mysli, že ešte stále chcem mať s tebou sex.“
Tmavé obočie sa vyklenulo. „Je stôl jednou z možností alebo nie?“
Jedna jej časť sa chcela smiať, ale celá sa triasla očakávaním. „Záleží na tom?“
Natlačil sa na ňu, prinútiac ju ustupovať, dokým jej kolená nenarazili do okraju matracu. Zajal aj jej druhé zápästie, aj okolo neho ovinul kožu, prinútiac ju prehnúť sa v chrbte, jej prsia sa obtierali o jeho hruď. Stálo ju to všetku silu, ale podarilo sa jej zostať vzpriamene. Sklonená, ale vzpriamene.
„Vezmem si ťa akokoľvek budem môcť,“ zašepkal drsne.
Slová, jeho hlas, potreba v jeho očiach, ako elektrické prúdy, ktoré zúrili v nej. „Tak ma pusti a ja sa zbavím tohto uteráka.“
Ako keď sa odtrhne gumička, prudko narovnal svoje telo do rovnej priamky, znásobiac šepot vzduchu medzi nimi. Odvinul bič a hodil tú špirálovú dĺžku na podlahu. S trasúcimi rukami potiahla za uterák. Látka spadla v kruhu k jej nohám. Na čele mu vyrazili kvapky potu. Ale nijakým spôsobom nereagoval na jej nahotu.
„Mc-McKell?“ Pochybnosti začali klíčiť.
Držal svoj pohľad na jej tvári, v sánke mu mykal sval. „Než začneme, a ak sa pozriem dole, tak začnem, vyjasnime si, čo chcem urobiť, pretože sex a šukanie nie sú vhodné opisy. Vezmem si ťa, každý kúsok. S ústami, svojimi rukami, svojím penisom. Napijem sa z teba, rovno z tvojho krku, možno z tvojho stehna. Keď skončím, nebude na tebe miesto, ktorého by som sa nebol dotkol.“ Obklopil ju studený vánok, ale odrazu ju to netrápilo. Páčili sa jej tie zimomriavky, ktoré vznikli. Boli ako mapa ku všetkým miestam, na ktorých chcela jeho jazyk. Inak povedané, všade.
„Ava. Tvoja odpoveď. Teraz.“
„Sľuby, sľuby,“ odpovedala a obtočila ruky okolo jeho krku. Prudko si ho stiahla dole k bozku.
Neváhal. Ich pery sa stretli a ich jazyky sa do seba okamžite zaplietli. Jeho telo priľnulo k jej, chladné odhodlanie proti roztápajúcej sa mäkkosti, a celý jej svet sa vymkol spod kontroly.
Držala McKella pevnejšie, jej jediná kotva v tejto zmyselnej búrke. Chutil ako karamel a hriešny sex, napĺňal jej ústa, kĺzal jej hrdlom. Pohlcoval ju, označoval ju. Bolo to ako keby pred krátkou chvíľou ani nebola smutná a v depresii. Ako keby bola citlivá a hladná dni, roky a iba teraz našla obživu.
Nohy sa jej nekontrolovane triasli a sotva sa dokázala zastaviť, aby na neho nevyliezla. Orgazmus, ktorý jej prednedávnom dal, ju mal ukojiť, ale ako McKell pokračoval v kŕmení ju jedným omamným bozkom za druhým, šíril sa ňou oheň, znásobujúc jej bolesti z hladu, zohrievajúc ju, dožadujúc sa ďalších bozkov.
Možno sa tohto muža nikdy nenasýti.
Tá predstava by ju mala vystrašiť natoľko, aby vybehla s vreskotom z izby. Ale jedna z jeho rúk sa ovinula okolo jej pása a prinútila ju hlbšie k tvrdej hrane jeho tela, stena sily a ohňa, a myšlienka na útek zmasakrovaná. Brutálne. Úžasne. Ale myšlienka na vrieskanie... Viac. Potrebovala viac. Všetko. Všetko, čo sľúbil. Jeho druhá ruka horúčkovito hnietla jej prsník, krútiac jej bradavkou, štípajúc ju, a ona lapala po dychu, silné vlákna rozkoše ňou vystreľovali.
„Oblečenie,“ zachrapčala, poťahujúc za lem jeho košele. Pokožka na pokožku. Ihneď.
„Áno,“ odpovedal, hryzúc ju do pery. „Mám ho.“
„Vyzleč si ho.“
Obe jeho ruky sa jej usadili na páse. O sekundu neskôr už letela vzduchom. Nebol čas reagovať, nebol čas uvažovať nad tým, čo sa stalo. Keď opäť zažmurkala, ležala na matraci a on bol pri nohách postele, vyzliekajúc sa. Odlúčenie jej umožnilo nadýchnuc sa. Nadýchnutie dovolilo horúčke v jej žilách bublať. Sledovala, ako si strhol košeľu cez hlavu, odhaliac jeden povraz svalov za druhým, retiazka z kostí cinkala, keď sa usadila na jeho hrudi. Pri jazve, ktorú obdivovala v noc, kedy sa stretli, tá, ktorá bola medzi jeho prsnými svalmi, jej zvlhli ústa.
„Odkiaľ máš tú jazvu?“ opýtala sa, istá, že si všimol jej túžbu olízať ju.
„Cvičenie s mojím otcom. Bol som mladý, nedokázal som sa uzdraviť bez trvalých následkov a on ma rozrezal od krku až po brucho, aby mi dal lekciu.“ Jeho pohyby sa nespomalili.
„Naučil si sa ju?“
„Myslel som, že áno. Nikdy never protivníkovi. Ani keď ho miluješ.“
Rozopol si nohavice a stiahol ich dole. Žiadne spodky. Dostala náhľad na jeho erekciu a takmer začala plakať údivom. Keďže sa zdalo, že upíri žijú večne, on bol na Zemi počas ľudsko-mimozemských vojen pred nejakými osemdesiatimi rokmi, možno prišiel do kontaktu s niečím nukleárnym... niečím. Pretože doparoma. Bol obrovský. Väčší, než hocijaký muž, ktorého poznala.
Dlhý, hrubý, tvrdý, s okrúhlou hlavičkou, ktorá ju bude správne hladiť. Jeho semenníky boli pevné, krásne. Nemal na sebe žiadne chlpy, ktoré by mohla vidieť, a u hocikoho iného by predpokladala, že si ich oholil. Ale on nebol typom, ktorý by sa staral o to, čo si myslia iní. Mal sa rád takýto. Možno až príliš, ale aj tak, tento druh sebavedomia bol atraktívny. Opojný. A v jeho prípade oprávnený.
Jedno koleno, druhé, vyliezol na posteľ. Jeho pohľad ju vôbec neopúšťal, ani keď zastal pri jej páse, jeho nohy držali v zajatí tie jej. Namiesto toho, aby na ňu padol a pohltil ju, ako dúfala, zostal, kde bol, len sa jej nadychujúc.  
„Teraz mám možnosť pozrieť sa na teba,“ zachrapčal.
Jeho pohľad po nej prechádzal, po každom jej kúsku, zotrvávajúc na jej zvraštených bradavkách, jej chvejúcom sa bruchu, medzi jej nohami. Čoskoro dychčala, znova horela, absolútne zúfalá, pretože tie oči hladili.
„Tvoje bradavky sú ako bobule,“ povedal. „Tvoje brucho je nemravným malým provokatérom, ktorý vedie k...“ bruškom prstu prebehol po malej štici vlniek, tak jemne, tak nežne, „tomuto malému pokladu.“
Och, Bože. Potrebovala silnejší dotyk, hlbší dotyk. Ihneď. „McKell,“ ozvala sa. Prosila. „Victor. Prosím.“
Oprel sa dozadu o päty, uchopil ju za nohy a doširoka ich roztiahol, ako sa len dalo. Ale znova, nespadol na ňu. Jeho pohľad sa vrátil k jej jadru, a jeho tesáky sa predĺžili. Olízal si pery, jeho jazyk švihol ponad tie ostré rezáky. „Si taká pekná. Taká vlhká. Taká moja.“
Ešte sa jej nedotkne, uvedomila si. On ju proste bude len mučiť.
„Môžem sa dotknúť toho, čo je tvoje? Prosím.“ Načiahla sa a zabrnkala na svojom klitorise. Pri tom prvom vytúženom kontakte, jej boky vystrelili z postele, a zastonala. Áno.
„Ava,“ zavrčal.
Stuhla, matrac sa zatriasol silou, ktoré si vyžadovalo zastavenie. „Áno?“ Povie jej, aby prestala?
„Urob to znova,“ povedal, zachrípnutá prosba.
Taká, pri ktorej jej neprekážalo, že ju musí poslúchnuť. Znova a znova krúžila okolo svojho klitorisu, boky jej pumpovali každým pohybom. Po celý čas ju sledoval, hladil sám seba, tesáky ostré a lesklé, a to rozbehlo jej vzrušenie.
„Urob sa.“
Znova jej nevadilo poslúchnuť. Zatlačila silnejšie, krúžila tvrdšie, rozkoš sa stupňovala, prelomila sa, vrazila do nej. Vykríkla, svaly na kostiach ako v kŕčoch, pred očami jej vybuchovali hviezdy. Ako zostúpila z výšok, znova sa na neho zamerala a uvedomila si, že si ešte hladí svoj penis, hore a dole, pohyby hladké, aj keď sa jeho ruka triasla. Jej roztúžené telo sa opäť rozhorelo v plameňoch, túžiac po ochutnávke z tohto zmyselného muža pred ňou.  
„To bolo krásne,“ zaškriekal. „Nikdy predtým som nevidel ženu, ktorá sa o seba postará.“
Len jeho sledovaním, tá okrúhla hlavička ukrytá v jeho ruke, potom odhalená, potom znova ukrytá, spôsobilo, že jej vzrušenie prudko zmenilo smer k vrcholu ďalšieho orgazmu. To on bol krásny. Čistá mužnosť, absolútny bojovník.
„Ešte,“ povedala.
„Pre teba, áno.“ Stuhol.
Zastonala, načiahla sa. „Pre teba tiež.“
„Takmer som ťa stratil,“ zašepkal, vzal ju za ruku, pobozkal jej hánky. „Sľúb mi, že ma už nikdy tak neopustíš.“ Keď váhala, dodal: „Už si sľúbila, že sa naschvál neohrozíš. Tento sľub nie je o nič vážnejší, ako ten predchádzajúci.“
Z jeho strany to nebolo ultimátum, to vedela. Nenechá ju neukojenú, ak odmietne. Mal obavy, to bolo všetko, a aj to bolo stimulátorom. „Sľubujem,“ povedala a myslela to vážne.
„Moje dobré dievča.“ Konečne na ňu padol. Prisal sa na jej bradavky, tvrdo, jeho tesáky takmer prenikli cez pokožku. Milovala to, milovala každý pocit. Každý výpad jeho jazyka, každé okusovanie jeho zubov, nieslo jej potrebu vyššie... vyššie... presne tak, ako to chcela, dokým sa nezvíjala, neškriabala ho na chrbte, neťahala ho za vlasy.
Znova ju urobí, len tou štedrou pozornosťou k jej prsiam. Nie, nie, nie, pomyslela si. To by znamenalo tri pre ňu a pre neho nulu. Aj v jej roztúženom stave vedela, že chce, aby aj on prijal rovnaké množstvo potešenia. Ava položila dlane na jeho hruď a zatlačila. Spadol na chrbát, a ona sa zdvihla nad neho, medové vlny vytvorili záves okolo ich tvárí. Jeho boky sa vyklenuli, jeho penis sa obtieral o jej vlhké záhyby, ale nevnikol do vnútra, a obaja zavzdychali. Konečne dostala možnosť olízať jeho jazvu, prechádzajúc jazykom po jej okrajoch, a bolo očividné, že sa mu to páčilo. Zovrel prikrývky, trhajúc ich na zdrapy.
„Teraz ťa vyfajčím,“ povedala, „ale nedovolím ti urobiť sa. Ešte nie.“
„Prečo nie? Myslíš, že sa ti nebude páčiť chuť môjho semena?“ Ako sklamane len znel.
„Och, ja viem, že sa mi bude páčiť tá chuť.“ Pravda. Nebolo nič, čo by sa jej na tomto mužovi nepáčilo. „Ale chcem, aby si sa urobil vo mne.“ Alebo skôr v kondóme, kým bude vrážať tvrdo a hlboko. Och, áno. Čoskoro. Prosím.
„Ja nie som ako tí úbohí – ako ľudia.“ Načiahol sa a odhrnul jej vlasy z tváre. „Môžem sa urobiť v tvojich ústach, prosím, dovoľ mi urobiť sa v tvojich ústach, a potom sa okamžite urobiť v tebe.“
To sklamanie ustúpilo pred zúfalstvom. „Okamžite, hm? Takže si nemyslíš, že dokážeš vydržať, keď sa konečne dostaneš do mňa?“
„To som – nebudem – dokážem vydržať!“
Snažila sa neuškŕňať sa. Tak ľahko sa nechá vyprovokovať. „Nuž, máš šťastie, pretože ti dovolím dokázať obe vyhlásenia.“
„Len sa priprav, že budeš udivená.“
Úškrn sa rozšíril, nezastaviteľný. Ava sa presunula dole po jeho tele a keď bol ten krásny penis bol pred jej ústami, nasala ho bez váhania dovnútra. Jeho šírka jej roztiahla sánku, až ju bolela, ale páni, bolesť, ktorú vítala, vzala si ho celého až do zadnej časti hrdla a zahmkala. Jeho ruky jej zovreli vlasy. Znova sa znova opakoval jej meno, ale čoskoro mu nebolo rozumieť. Vzala do dlane jeho semenníky, stisla ich, ťahala. Zdalo sa, že všetko, čo urobila, len pridávalo na jeho túžbe, a to ju robila hrdou, nútilo ju to spracovávať ho silnejšie. Tak to robila. Ako klesla dole, obtierala svoj jazyk o jeho penis. Ako sa zdvihla, jemne ho škriabala zubami.
„Ava,“ zastonal a to bolo jediné upozornenie, ktoré dostala, než do jej úst vystrekol horúce semeno.
Prehltla každú kvapku, užívajúc si, že ho vyniesla do tohto stavu, užasnutá, že jej vlastná potreba bola silnejšia, než kedykoľvek predtým. Že jej pokožka bola v plameňoch, roztopená, svaly ju boleli, a kosti sa jej triasli. Nedokázala sa prinútiť pustiť ho, obzvlášť, keď, podľa pravdivosti jeho slov, okamžite stvrdol. Vlastne bol ešte tvrdší.
Keď ho znova začala lízať, vrchol sa na jej ruky a vytiahol ju hore a zároveň sa prevrátil na ňu. Stále žiadny prienik. Ešte nie. Prosila svojím pohľadom. Prosím. Potrebujem. Hneď.
Či jej rozumel alebo nie, vzal do dlane jej sánku a zahľadel sa hlboko do jej očí, možno nazerajúc priamo do jej duše. Jeho fialové oči žiarili, pery mal opuchnuté, červené, a jeho tesáky sa predĺžili, zaostrili.
Obtočila nohy okolo jeho pása a na spodnej časti jeho chrbta si prekrížila nohy v členkoch. Náznaky, náznaky, ale stále sa do nej neponoril. Možno jeho semeno bolo afrodiziakom, pretože horela. Túžila. Musela ho mať, určite bez neho čoskoro umrie. Bola stratená, padala, točila sa, viezla sa na vlne čistého vzrušenia, tie hviezdy vybuchovali čoraz viac a viac.
„Si moja,“ zavrčal. „Vieš to, však?“
Áno. Och, áno. Navždy. Ale pri tej divnej predstave – navždy? – sa na krátky moment vynorili zdravý rozum. „K-kondóm,“ povedala.
Zamračil sa. „Čo to je?“
„Vrecko na tvoj penis... ochrana proti tehotenstvu... a chorobám... a ak ma čoskoro neošukáš, zabijem ťa.“
Jeho boky sa natlačili, dráždili. „Nemôžem dostať žiadne choroby.“
„No a chceš mať so mnou dieťa?“ Nikdy nechcela mať dieťa. Myslela si, že ho ani nikdy mať nebude. Ale tento malý rozhovor jej pripomenul malého McKella, ktorého si predstavovala, ako pobehuje v jej byte a ako to nebola až tak veľmi odpudivá predstava, možno bola dokonca trochu fascinujúca a...
Prestaň, zvrieskla v duchu. Dosť bolo myšlienok na tému „večnosť“ a „deti“.
„Nie,“ odpovedal, „žiadne deti.“ Ako ona, ani on neznel presvedčene. „Ale myslím, že som ti povedal, že upíri nemávajú deti veľmi často a nikdy s ľuďmi.“
„Si si istý?“
„Áno.“
Takže nemohli mať spolu deti. To bolo dobré. Vážne. Mohla tak mať McKella celého len pre seba... „Tak prečo už nie si vo mne? Urob ma svojou, McKell.“
Posledné slovo opustilo jej ústa a on okamžite konal. Konečne do nej vošiel, s revom, zasiahol ju hlboko, až v jej úplnom strede. Sladké, milosrdné nebo. Prehla sa, čím on prenikol ešte hlbšie, a vykríkla jeho meno. Nechty zaborila do jeho zadku, súriac ho, aby do nej búšil dnu a von. Čo aj robil. Takou silou, až jej mozog rachotil proti lebke. Ale Bože, nedokázala ho zastaviť. Nechcela ho zastaviť. Len chcela viac, viac, viac.
Jeho slová pravdivé – znova – a on vydržal. Každý výpad znásobil jej potrebu, jej rozkoš. Hrýzla ho, tak veľmi mu chcela porušiť pokožku, ochutnať jeho krv. Túžba, ktorú nedokázala potlačiť. Chcela s ním zostať spojená navždy.
Navždy. Opäť tu bolo to slovo. Len myslenie o ňom ju takmer poslalo cez okraj. Takmer. Bolo tu ešte niečo iné, čo potrebovala... niečo mimo dosahu...
„McKell,“ zalapala po dychu, nevediac, čo to bolo, čo musela mať.
Ale on vedel, on chápal. Ponoril svoje tesáky rovno do jej krku, tak hlboko, až narazil na šľachu. Bože, ešte len to bola extáza. Okamžite dosiahla vrchol, stiahla sa okolo jeho penisu, kričala, prosila, opäť stratená, tak stratená.
Pil a pil a pil, jeho dúšky v rytme spolu s jeho výpadmi, a potom aj on dosiahol vrchol, striekal do nej, kričal jej meno. A možno jeho semeno bolo naozaj drogou afrodiziakom, ako si myslela, pretože s vedomím, že sú koža na kožu, že medzi nimi nič nie je, že ju napĺňal, prvý muž, ktorý sa jej takto skutočne dotkol, jej znova priniesla orgazmu. Tak silný, že sa nedokázala nadýchnuť, nedokázala ani prehovoriť.
O dlhú chvíľu neskôr sa zrútila na matrac, McKell stále na nej, stále v nej. Aj on sa zrútil, jeho váha ju drvila. Netrápilo ju to. Milovala tú váhu. Povedal, že mu patrila, nazval ju jeho a v tejto chvíli mu verila. A páčilo sa jej to. Možno z nej hovorili dozvuky, ale neskôr si všetko premyslí. Teraz tu na práci boli aj lepšie veci. Tentoraz nevyskočila z postele a neopustila svojho milenca. Zatvorila oči a zaspala.

Spokojná. Bola spokojná. 

15 komentářů:

  1. díky moc za další pokračování!!!ája

    OdpovědětVymazat
  2. Ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  3. Vďaka za super pokračovanie a neviem sa dočkať ďalšej kapitoly, ešte raz vďaka za skvelý preklad a korekciu.

    OdpovědětVymazat
  4. Děkuji za překlad a korekci další kapitolky ! ! !

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji za překlad a korekci

    OdpovědětVymazat
  6. Pěkné,děkuji :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  8. Vďaka za preklad a korekciu ďalšej kapitoly!!! ;-)

    OdpovědětVymazat
  9. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat