úterý 13. května 2014

Zveď temnotu - Kapitola 24



Podľa Devyna sa upírsky palác vôbec nezmenil. Videl rovnaké hladké ónyxové steny pokryté veselými maľbami ľudí tancujúci v celej svojej nádhere, rovnaký starožitný viktoriánsky nábytok, ukradnutý z povrchu – mramorové stoly so vzorom vlašského orecha, kreslá s poličkou na telefón s bielou čipkou a starožitné stolné lampy. Rovnaký strop zložený výhradne z kryštálu, ako aj nekonečný luster alebo skalnatý polnočný oceán, svetlá sa zospodu odrážali od vrúbkovaných črepín a špliechali do všetkých smerov. Rovnaké štíty a oštepy zdobili steny. Rovnaké alabastrové stĺpy a sochy členov kráľovskej rodiny umiestnené naokolo.

Ženy odeté v róbach, muži oblečení v bielych košeliach a čiernych nohaviciach, podobne ako mckell, stáli v radoch, vedúcich do hlavnej sály. Stráže boli všade navôkol, ozbrojení so špicatými bičmi. Ani jeden z upírov mu nikdy nič nepovedal, ale vedel, že tie biče bol navrhnuté, aby preťali pokožku a žily, kým sa zabodnú do kosti a zabránia zahojeniu rany. Následná strata krvi oslabovala upírov, čo umožnilo biču udržať ich na mieste. Tušil, že mohol použiť jeden z tých bičov na Bride, keď ju prilákal do svojho bytu, ale už od začiatku nemal za cieľ jej ublížiť.
Už vtedy som mal vedieť, čo pre mňa bude znamenať.
Ako tam stál v hale, Bride a mckell po jeho bokoch, snažil sa pozerať na palác ako ho videla Bride: po prvý raz ako domov, kde mohla vyrastať; ako domov, ktorý jej bol odopretý. Bol nádherne temný, úplne zmyselný.
„Dav nás predbehol,“ povedal mckell s povzdychom.
Bride sa otočila okolo vlastnej osi, zjavne očarená. „Prečo si želajú hovoriť s kráľom?“
Bojovník ju pozoroval s samoľúbou nežnosťou a Devyn mohol prakticky počuť jeho myšlienky.
Bod pre mckellov tím.
„Z mnohých dôvodov. Aby získali povolenie k manželstvu. Aby urovnali spory medzi susedmi. Často ide aj o človeka a o zakázané ochutnanie.“
Stuhla, znechutenie nahradilo údiv. „Pýtajú si povolenie aj na kúpeľ?“ Devyn bojoval s úškrnom.
Bod pre Devynov tím.
Keďže vyrástla na povrchu, bola zvyknutá robiť, čo chcela a kedy chcela. „Poďte,“ povedal mckell cez zaťaté zuby. „Nie je dôvod, aby sme my čakali v rade. Navštívime kráľa, keď sa dav zmenší.“
„Prečo sa neprebijeme dopredu?“ Bride pokynula k dverám do hlavnej sály. „Už s tým chcem skoncovať.“
„To nie je dovolené. Ani pre takých s mojím postavením.“
Mckell ich viedol cez klenutý vchod a hore po schodisku, zloženého z rovnakých kryštálov ako strop, len tieto boli obrúsené a vyleštené do žiarivého lesku. Na druhom poschodí zabočili ostro doľava, pred očami sa im zjavila obrovská kancelária. Nábytok v nej bol vyrobený čisto z ľudských kostí, a Bride dokázala ukryť svoj odpor.
Druhý bod pre Devynov tím.
Boli tam len traja obyvatelia. Jedna bol oblečená od hlavy po päty v čiernom, tvár schovaná, ako tam stála v protiľahlom kúte. Tie zvyšné dve boli dosť sporo odeté, ich šaty mali polovičnú dĺžku Bridiných šiat a boli úplne priesvitné. Mohol vidieť obrysy ich bradaviek, keď vyskočili zo pohovky – zo stehennej kosti? – na ktorej oddychovali.
„Devyn,“ zvolala šťastne jedna z nich. Mala dlhé svetlé vlasy, čokoládové oči a krivky tak nebezpečné, že by mohli byť plne preskúmané. Tá druhá zatlieskala rukami a usmiala sa. Táto mala krátku čiapku z červených vlasov a keď sa usmiala, na lícach mala jamky. Bola vyššia, chudšia, ale nemenej rozkošná.
„Vrátil si sa k nám!“
Vedľa neho Bride zastonala. „Skvelé, trofeje.“ mckell sa zachechtal.
Devyn na neho zazrel. Vypadalo to tak, že bolo vyrovnané. Dva ku dvom. „Nehráš fér.“
Jeho nepriateľ mykol plecom, stále pobavený. „Hrám s tým, čo mám. Poslal som niekoľko svojich mužov, aby upozornili princezné na príchod ich obľúbeného Targona. Nemohli sa dočkať, kedy ťa znova uvidia a ja som vedel, že budeš rovnako dychtivý po obnovení vašej známosti.“
Devyn sa pozrel na tie dve upírky, ktoré mal pred Bride. Tie, ktoré kúpil, vzal do svojej postele a vrátil ich ľuďom. Rozbehli sa k nemu, potom sa hodili do jeho rúk, kladúc malé bozky na jeho tvár a krk. Poprieť ich bolo neslušné a zrejme aj život ohrozujúce, keďže mali modrú krv, boli to sesternice kráľa – kráľa, ktorého potreboval mať na svojej strane. Napriek tomu sa Devyn vyplietol z ich rúk a odstúpil. Zamračili sa na neho, zmätené. Čo sa týkalo dotýkania a sexu, nikdy im nepovedal nie.
„Je to nová hra?“ opýtalo sa jedno z dievčat.
Ako sa volali? „Teraz som ženatý,“ vysvetlil. Nakopol svoj mozog a odpoveď konečne zapadla na svoje miesto. „Princezná Deanna a princezná Wendy, toto je Bride Targon.“
Bride prikývla na potvrdenie. „Rada vás stretávam.“
Dve ženy ignorovali Bride, zhovárajúc sa len medzi sebou. „Naposledy ma nazval Demi.“
„Ja som bola Elsie.“
Chichotajúc sa, obrátili sa k nemu a krútiac hlavami vo zvláštnej harmónií. „Taký hlupáčik. Ja som De-Ella.“
„A ja som Jalyn.“
„Wow. Fakt máš zlú pamäť na mená,“ povedala Bride medzi zakašľaniami, akoby to zabránil, aby ju niekto počul.
„Ospravedlňujem sa, dámy,“ povedal im, snažiac sa nesmiať.
De-Ella ho hravo udrela do pleca. Ten úder by hocijakého iného muža poslalo do kolien. Bola starším upírom a teda aj silnejšia než väčšina. „Už zase hráš hru. To je rozkošné.“
„Je to dar.“
„Ktorý si ja naozaj vychutnávam,“ povedala Bride.
Konečne sa na ňu pozreli. Skutočne pozreli, prezerali si ju zhora dole, každý kúsok. Zmätenie pohltilo ich črty. „Ty si sa oženil s touto osobou?“ opýtala sa Jalyn.
Bride sa napla. „No tak. Táto osoba neprijíma príliš dobre, keď ju urážajú.“
Mckell ju odtiahol nabok. „Poď. Nechajme ich zvítať sa.“
„Nie.“ Devyn vystrelil ruku, zabrániac jej úteku. „Zostane.“
„Hej,“ povedala Bride. „Táto osoba tu zostane.“
„Nemôže sa k nám pripojiť,“ povedala De-Ella urazene. „Už máme štvrtú. Vlastne je to darček pre teba.“ Uškŕňajúc sa divoko. Jalyn pokynula k zakrytej žene. Žena váhavo poslúchla, jej boky sa pohybovali zvodnejšie, než si to pravdepodobne uvedomovala. Hrôza sa rozhorela v Devynovi ako kyselina. „Toto je Tedeam.“ De-Ella vzala do ruky kapucňu a pomaly ju dvíhala, najprv odhaliac dlhé zlaté vlasy, husté a lesklé. Potom zlatú pokožku. Potom ľúbeznú zlatú tvár. Oči otrokyne boli skleslé, ale z nejakého dôvodu vedel, že by boli tiež zlaté. „Niečo, čo si nikdy neochutnal, ale vždy si po tom túžil.“
Hej, bola presne tým, čo si myslel. Raka. Jediná rasa, ktorá mu bola odopretá po celé roky. Rasa, ktorú sa snažil opakovane kúpiť, ale vždy zlyhal. Edenina rasa. Čo si vždy myslel, že chcel. Nadýchol sa a zachytil vôňu medu a korenia. Tak to predsa bola pravda. Raky voňali ako med, keď boli vzrušené. De-Ella a Jalyn ju museli nainštruovať predtým, než ju sem priniesli, mysliac si, že ho privedie do šialenstva. Pred Bride by sa to tak aj stalo.
Teraz to s ním nič nerobilo. On už ochutnal nebo. Už vstúpil do raja. Pestrosť už nebola tým, čo ho zaujímalo. Bola tým Bride. Ona bola svetom, okolo ktorého krúžil. Ten jediný, ktorý sa snažil prosiť, potešiť, chrániť. Ukázala mu, čo v jeho živote chýbalo. Potom, s jej úsmevom a jej dotykom, ho zašila a urobila ho celého.
„Spomínaš si, keď si nás namaľoval na zlato a nechal si nás predstierať, že sme Raky?“ De-Ella prešla prstom po jeho golieri. „Poslali sme mckella na lov a keď ju našiel, kúpil ju pre nás. Len pre prípad, že by si sa vrátil. Manus nám povedal, že sa vrátiš.“
Manus, kráľ. Aha. Celú dobu vedel, že sa Devyn vráti. Ale vedel aj prečo?
„Dámy.“ Bride si trela hruď, akoby ju bolela. „Snažila som sa byť milá, ale vy ste to zničili. Teraz vás nemám rada. Odstúpte od môjho manžela.“
Jej manžela. Toto bolo prvýkrát, od ich neočakávaného zosobášenia sa, čo to povedala nahlas, a jeho srdce napuchlo. Moja. Ona je moja. Manžel bol titul, ktorý kedysi strpel, nenávidel a trpel ním, a keď sa ho konečne zbavil, prisahal, že si ho na seba už nikdy nevezme.
Teraz, druhýkrát vo svojom živote, bol manželom. Tentoraz uprednostňoval tento titul pred titulom kráľ. Predtým neukázala ani náznak žiarlivosti. Ani k princeznám. Nie, pokým ju neurazili, dokonca neukázala ani hnev. Ale ako ho poznala, vedela, že pestrosť bola jeho slabosť. Celá táto situácia pre ňu musela byť odporná. Dievčatá sa pozerali na Bride ako kráľovné na sedliakov. Akoby bola pod nimi. To vždy boli také rozmaznané? Devyn si nedokázal spomenúť. Spal s nimi, veľakrát, ale nič na nich nevšimol. Ani sa nestaral.
Jalyn vystrčila bradu. „Kto si myslíš, že si?“
Mckell vystúpil dopredu. „Ona je Bride, upírka, ktorá sa našla na povrchu na aukcií. Je moja.“
„Vlastne,“ povedal Devyn, „je moja.“
„Nuž, nikdy som ju nevidela.“ To vyhlásenie prišlo od De-Elly, akoby jej nedostatok vedomostí znižoval hodnotu Bride.
To vždy boli také nevšímavé? „To pretože bola vychovaná na povrchu.“
„Tak ju pošli späť,“ vyštekla Jalyn. „Nudí nás.“
„Nuž, tak teda. Dovoľte mi pobaviť vás príbehom.“ S diabolským úsmevom, s odhalenými zubami sa Bride pomaly začal kráčať k nej. „Zastavte ma, ak ste ho už počuli. Bola raz jedno dievča, ktorá vytrela podlahu s dvoma princeznami. Kričali a prosili o milosť, ale nikto im nepomohol. Koniec.“
„Viac sa nepribližuj.“ Jalyn zabubnovala nechtami proti svojej ruke. „Ak budem musieť, zavolám stráže.“
Mckell sa úctivo poklonil. „Som tu, princezná.“
„Tak ju vezmi preč.“ Zjavne presvedčená, že jej príkazy budú splnené, Jalny vrhla zvodným pohľadom po Devynovi. „Keď je toto dohodnuté, je čas, sa postarať o teba...“
De-Ella sa načiahla a zovrela do päste jeho košeľu. „Daj nám päť minút a my ti pripomenieme, čo sa ti na nás tak veľmi páčilo.“
„Ja. Nebudem. Ignorovaná. Nastal čas, ukázať vám ten príbeh,“ povedala Bride a to bolo jediné varovanie, ktoré venovala o svojich zámeroch.
Jednu chvíľu bola vedľa Devyna, zdanlivo pokojná ako len dokázala byť, a v druhej už mala svoje ruky obtočené okolo pása De-Elly, obe ženy letiace vo vzduchu. Vrazili do steny, De-Ellina hlava a chrbát prijali väčšinu z nárazu. Keď si uvedomila, čo sa deje, Jalyn zvrieskla a vrhla sa do bitky. Tie tri sa váľali na podlahe, udierajúc a bijúc jedna druhú, škrabúc a hrešiac.
„Kurva.“ Zdalo sa mu, že začul Bride zavrčať. Nechtami prešla po De-Ellinom líci a vytryskla krv. Prešla ním hrdosť. De-Ella jej schmatla prameň vlasov a trhla. Zúrivosť sa pripojila k hrdosti a on zavrčal.
„Za toto zaplatíš,“ zavrčala Bride predtým, než schytila upírkino zápästie a zlomila kosť.
Viac hrdosti.
Zaznelo bolestivé zavytie. „Zabijem ťa! Počuješ ma? Zabijem ťa!“ Jalyn ju udrela lakťom do žalúdka.
Viac zúrivosti.
Mračiac sa, zovrel molekuly ich energií, zmraziac všetky tri na mieste. Boli do seba zapletené, Bridine oči žiarivo červené a naplnené rovnakou intenzívnou agóniou, ako keď po prvýkrát pre neho vyvrcholila. Pohol sa dopredu, odhodlaný ich odtiahnuť od seba a upokojiť čokoľvek, čo sužovalo Bride. Tých pár úderov, ktoré dostala, by nespôsobili také množstvo utrpenia.
„Nie. Nesmieš. Musí dokázať svoju silu.“ mckell zovrel jeho plece, zastaviac ho. „Ak to neurobí, ak do toho vstúpiš, budú považované za víťazky a víťazom ide o korisť. Všetko, čo je jej, bude patriť im. Vrátane teba.“
To isto. „Myslím, že to by ti urobilo radosť,“ povedal, strasúc zo seba zovretie bojovníka.
„Nebudem to popierať. Ale Bridin život tu by bol mizerný.“
„Nebude tu žiť,“ povedal Devyn. „Ak chceš, aby som ti to podať cez interpretujúci tanec, ktorému lepšie porozumieš, veľmi rád ti ho predvediem.“
V jednej sekunde bolo Devynove ľavé oko v poriadku, normálne a v nasledujúcej ho bolelo a bola napuchnuté znova, ako keď po prvýkrát vstúpil do jaskyne. Pretože bol vo svojom dlhom živote udretý už mnohokrát, poznal ten pocit. A rozhodne bol udretý. Nevidel mckella pohnúť sa, čo znamenalo, že ten bastard zastavil čas. Nech sa prepadne, ak za toto toho upíra neobdivoval.
„Nevieš, či sa vráti na povrch,“ povedal mckell, akoby sa nič nestalo.
„Videl si ma, však? Ver mi, kam idem ja, ide aj ona.“
„Ako dokáže vystáť to tvoje ego?“ mckell mávol rukou vo vzduchu. „Kašli na to. Neodpovedaj. Len sa na to pozri z tohto pohľadu. Ak ju kráľ dá tebe a ona si bude želať vrátiť sa sem, čo by mohla, budú si ju doberať, urážať a mučiť. Nikdy ju nenechajú na pokoji. Ani ich priatelia. Pre mužov bude čestnou hrou, budú ju považovať za slabú a že potrebuje pána.“
Pre inú milenku by sa zasmial, dokonca by si vychutnával túto šou. Bitky mačičiek boli zábavné, koniec koncov. „Sú dve proti jednej.“ Ba čo viac, Bride mala bolesti.
„Áno a nabudúce by boli piati proti jednej. Ak sa teraz neubráni sama.“ Devyn sa nadýchol, potom vzduch pomaly vypustil – a zároveň pustil aj ženy. Boj pokračoval, akoby sa nikdy nezastavil. Bride prehodila nohu a kopla De-Ellu do brucha. Chcel povzbudzovať. Otočila sa a udrela lakťom Jalyn do sánky. Začal povzbudzovať.
Staršia De-Ella si privlastnila rýchlosť, ktorú Bride ešte nezískala a prebehla za ňu, zdrapla ju za pás a zaborila svoje zuby do Bridinho krku. Keď sa Bride načiahla dozadu, aby zdrapla upírku za hlavu a možno jej zlomila krk, Jalyn jej uchopila zápästie a otočila ním, zrejme jej zlomila kosť.
„To ťa naučí, vyzývať svojich protivníkov, malá Bride.“
Devyn sa pohol dopredu, no podarilo sa mu zastaviť sa. Jeho ruky sa stiahli do pästí. Zubami si hrýzol spodnú peru. Ona sa hojí rýchlo, pripomínal si. Bude v poriadku.
Bride sa vytrhla z Jalyninho zovretia a hoci mala zranenú ruku, zdrapla De-Ellinu hlavu, ako zamýšľala pôvodne, a trhla ňou. Upírka preletela ponad jej plece a pristála na podlahe. Bride položila nohu na priedušnicu tej ženy, presne ako to chcel urobiť on Nolanovi, kým si pritiahla k sebe šokovanú Jalyn a zúrivo zaborila svoje zuby do jej ženinho krku. Sala tak zhlboka, že upírka sa nemohla ani zmietať, lebo tým sa Bridine zuby zaborili hlbšie. Čoskoro Jalyn ochabla a zavrela oči. Bride ju pustila, vypľula krv a sklonila svoj žiarivý červený pohľad k De-Elle. Hrdosť, oveľa väčšia než predtým, ním preplávala. Zvládla to. Dve proti jedenej a ona ich poriadne nakopala do zadku.
Och, áno. To je moje dievča.  
„Už si rozumieme?“ povedala Bride, šúchajúc si hruď.
„Á-áno.“
Odkrivkala k Devynovi a zastala, keď bola od neho vzdialená na jedno zašepkanie. Ruka na hrudi sa ani na chvíľu neprestala pohybovať. „Tŕne,“ povedala. Znela skôr ako zviera než človek – alebo skôr upír, však – v tej chvíli. A tiež tak aj vyzerala. Krv mala rozmazanú po celých perách a brade, a jej špicáky boli dlhšie a ostrejšie ako kedykoľvek predtým.
„Tŕne?“ Nečakal na jej odpoveď, ale vzal do dlane jej bradu, roztiahol prsty a prechádzal jej nimi po lícach, palcami zotierajúc krv z jej úst. „Vysvetli a ja ti to pofúkam.“
„Vlastne sa jej už bez môjho dovolenia ani nedotkneš,“ zazvonil na ním tvrdý hlas. Na celú miestnosť padlo ticho. Devyn a Bride sa obrátili. McKell zbledol a podraďujúco sa uklonil. De-Ella si kľakla na kolená. Jalyn bola stále v bezvedomí.

Prišiel kráľ. 

16 komentářů:

  1. Ďakujem za preklad

    OdpovědětVymazat
  2. Dakujem za dalšiu kapitolu

    OdpovědětVymazat
  3. Ďakujem za dalšiu kapitolku.

    OdpovědětVymazat
  4. Moc děkuji za překlad a korekci další kapitoly a těším se na pokračování.

    OdpovědětVymazat
  5. Díky moc za překlad a korekturu :-D

    OdpovědětVymazat
  6. Díky moc za překlad :)

    OdpovědětVymazat
  7. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci ! ! !

    OdpovědětVymazat
  8. No to som fakt zvedavá na pokračovanie...
    vďaka za preklad a korekciu.

    OdpovědětVymazat
  9. To bude zajímavé,dík za skvělou práci :-)

    OdpovědětVymazat
  10. Ďakujem za preklad :-)

    OdpovědětVymazat
  11. Uf, to je ale záver kapitoly. Veľmi pekne ďakujem za preklad, som strašne zvedavá na pokračovanie. :-)

    OdpovědětVymazat
  12. Kruci som zvedava co sa stane dik za kapitolu momo:)

    OdpovědětVymazat
  13. díky moc za překlad :))

    OdpovědětVymazat
  14. Děkuji za překlad.

    OdpovědětVymazat