středa 16. října 2013

V objatí krídel - Kapitola 8 2/2




,,Bude mi cťou. Jeho začneme riešiť hneď, ako obnovím hlavný súd. O priebehu vás budem informovať.“ odpovedala som formálne.
,,V poriadku. Bolo mi potešením vás stretnúť a gratulujem ku korunovácií. Teraz ma ospravedlňte.“
,, Ďakujem, nápodobne.“

Po troch hodinách konverzovania a tancovania som si konečne vydýchla. Nikdy by ma nenapadlo, že je to také únavné, ale najviac vyčerpávalo neustále sa skrývanie pred Leonardom. Sedela som v menšom salóniku, obklopená mojimi tieňmi. Aisha ešte trávila čas v spoločnosti elfov.
,,Neviem ako vám dvom, ale mne sa tu už nechce ostať. Povinnosti som splnila, tak by sme mohli ísť aj domov nie?“
,,O tomto rozhoduješ ty, ak nám povieš, tak pôjdeme,“ odpovedala Lisa.
,,A čo ty? “ Opýtala som sa Ravena.
,,Poznáš odpoveď.“
Usmiala som sa. ,,Daj vedieť ostatným.“ Prikývol a odišiel. Mysľou som dala vedieť Zessovi.
,,Môžeš sa radovať, odchádzame.“
,,Ako vidím, ani ty si tieto večierky neužívaš. Kde si?“
,,V salóne s Lisou.“
,,Prídem tam a odvedieme ťa k autu.“
O pár minút sa vo dverách objavil aj s Ravenom. Opustili sme prezdobené miestnosti a nadýchli sa čerstvého vzduchu. Nikto nevenoval pozornosť nášmu odchodu. Aspoň som si to myslela, dokiaľ nevyšli z garáže Dante a Marcus.
,,Leonard bude celý nešťastný, keď zistí, že si mu takto zmizla bez rozlúčky,“ prehovoril skvostným hlasom Dante. ,,Nechce sa mi znova počúvať jeho bedákanie.“
Zessa jeho skonštatovanie zrejme pobavilo.
,,Nikdy by som o tebe nepovedal, že počúvaš, ale všetko je možné... A teraz uhnite z cesty. Tento večierok ma unudil k smrti a nechcete ma nasrať ešte viacej, nie? “
,,Náladový ako ženská, ale takisto by som sa rád pobavil.“  Ako na povel sa z tmy vynorili ďalší upíri a prisluhovači. Zároveň som sa ocitla v strede kruhu, ktorí sme utvorili.
,,Naozaj chcete porušiť zákaz, ktorý vydal Leonard? “ Opýtal sa Raven.
,,Ak vás zabijeme, ani nebudeme mať zle, skôr nás pochváli, ale kráľovná patrí jemu. Tú jedinú ušetríme... preňho,“ počas hovorenia pomaly vysúval tesáky a na záver ich predviedol v širokom úsmeve.
,,Krásne,“ sarkasticky dodal Zess. ,,Zlatko, rozprestri na Lisu a hlavne na seba štít. Keď sa bude dať, buď pripravená s ňou utiecť preč.“
V Ravenovej a Danteho ruke sa objavili meče. Okolo Zessa začala siliť mágia. Ticho prerušilo vrčanie motorov. Približovali sa k nám dve motorky. Čierna hayabusa a strieborná Honda CBR Blackbird. Obe pri nás zastavili a jazdci si zložili prilby. Nikdy som ich nevidela, ale podľa výzoru bolo jasné, že sú démoni.
,,Podľa zloženia môžeme len hádať, ktorí si začal ako prvý,“ povedal ten na suzuki.
,,Typujem to na Danteho, “ povedal druhý a ukázal naňho. ,,Vidíš, zase ho posadla jedna z jeho krvilačných nálad.“
,,Ospravedlňujeme sa za meškanie, ale zabudli nám poslať pozvánku a Zessovo navigovanie je proste úžasné,“ vysvetľoval prvý.
,,Hej, ja za to nemôžem, že ste museli trčať v St. Louis.“
,,Aspoň si mohol zavolať skôr,“ sťažoval sa druhý.
,,Nepindaj Zepare. Vedel som, že to za dve hodiny stihnete v pohode,“ oboril sa naňho Zess.
,,To určite.“ Odvetil a zosadol zo svojej striebornej motorky.
,,Držte huby konečne. Kto vás má stále počúvať?“ Zavrčal Dante.
,,On vie počúvať?“ Začudoval sa Zepar.
,,Tiež sme sa to iba teraz dozvedeli, “ odpovedal mu Raven.
,,Och, Raven, pozdravuje ťa Eric a odkazuje ti, že ak mu ešte raz rozmlátiš auto, zabije ťa.“
,,Ktoré si mu rozflákal tento krát? “ Spýtal sa druhý jazdec.
,,Bentley, ale ak ste si nevšimli máme inú prácu. Kecať môžete potom.“
Obaja prikývli a pripojili sa k nám. Zepar bol vysoký, usmievajúci sa blondín so zelenkavými očami. Druhý, stále mne neznámi, bol od neho vyšší s prenikavými bordovými dúhovkami. Krátke uhľovo čierne vlasy mu na ľavej strane padali do tváre. Z rúk, na ktorých mal motorkárske rukavice, mu vyšľahli plamene. V tom momente začali horieť dvaja postávajúci upíri. Netrvalo ani päť sekúnd, kým sa ich ohorené telá zrútili mŕtve na zem. Zvyšok sa na nás rozhorčene vrhol a ani nečakali na rozkaz. Dante to tiež nevydržal a zaútočil na Ravena. Jediný Marcus nepodnikol nič, len tam stál a pozeral. Štít som sa pokúšala udržiavať na každom, ale Raven so Zeparom, ktorý sa očividne veľmi bavil, pri pretekaní s rozbesnenými psami, sa mu úspešne vyhýbali. Väčšina z upírov mala taktiež magické schopnosti, preto bolo zložité vydržať viac útokov naraz. Svetlo z bleskov a plameňov s rinčaním zbraní a zavíjaním muselo prilákať hostí a stráže. Niektorí sa len prizerali, iní sa zúčastnili. Anjeli s démonmi od Demarcusa presunuli boj aj do vzduchu. Dokonca aj vlkolaci a tvaromeniči, o ktorých som ani nevedela, že sú tu, sa pridali. Už to nebola iba malá šarvátka, ale všetci sme sa ocitli na bojovom poli. Ochranný kruh sa zničil dávno a tak som sa mohla konečne zapojiť do boja aj ja. Dlhou dýkou, ktorá bola pripevnená na mojom stehne, padlo zopár upírov a jeden pekelný pes. Neskôr som si požičala meč od nejakej mŕtvoly. Jemu chýbať určite nebude a mne sa náramne hodil. Keď som usekla ďalšej pijavici hlavu, rozhliadla som sa a hľadala kto, kde je. K boju Ravena s Dantem sa pridalo pár nových účastníkov. Našich tvaromeničov by som od ostatných nerozoznala, tak bolo zbytočné po nich pátrať. Blade, Ray a Gray spolu spolupracovali. To isté predvádzali aj Cam s Riom. V diaľke sa Zepar stále zapodieval kerbermi, orthosmi alebo jednohlavcami. Zessa s neznámym som rozpoznala vďaka mágii. Zbadala som ako Zerachiel súperil s Marcusom, keď na mňa zozadu skočil obrovský kerberos. Než som stihla zareagovať, jedna hlava sa mi hlboko zakusla do stehna a rozštiepila mi kosť. Labami ma prevrátil na chrbát a znehybnil. Z papúľ mu stekala krv a v jednej mal ešte medzi zubami zaseknutý prst. Nevedela som, prečo čakal, lebo druhý by ma zabil dávno. V tom mi došlo, že na niekoho čaká. Moje tušenie sa hneď aj potvrdilo. Kráčala k nám neznáma postava, celá zahalená v plášti. Pes sa jednou hlavou otočil a pritlačil ma viacej k zemi. Túto nepozornosť využil veľký čierny pes a v plnej rýchlosti odhodil kerbera na zem. Postava sa po útoku ihneď rozplynula a oštep vrhnutý na ňu, zasvišťal prázdnym vzduchom. Kam smeroval ma netrápilo. Pozerala som na zápas medzi psami. Vstať som nemohla a nič lepšie ma v tom okamžiku nenapadlo. Obaja boli zakrvavený a s odtlačkami zubov po celom tele. Súboj znova ukončil oštep, zapichnutý do kerbera. Pes si prišiel ku mne sadnúť. Strážil a čakal. Nečakal dlho, lebo po minúte sa pri ňom objavil muž a v ruke držal dva oštepy. Pes sa ani nemykol, keď sa pri ňom z čista jasna objavil. Oblečený celý v čiernom, splýval s tmou. Jeho hnedé oči ladili s krátkymi vlasmi. Sklonil sa, prehmatal mi nohu a zafixoval ju.
,,Kosť je dosť polámaná, ale zahojí sa. Volám sa Diarmuid a posiela ma Tae, ale to je úplne jedno, lebo ani jedného z nás nepoznáte. Bude vám musieť stačiť to, že Raven a Zess nás oboch poznajú. Keď Zess volal Zeparovi a Dantalionovi do St. Louis, zavolal aj Taeovi a ten poslal mňa. Bohužiaľ som mal inú robotu, ktorú som musel dokončiť, preto meškám. Teraz ak dovolíte, by som vás zobral k Taemu. Tam sa vám postarajú o nohu a budete vo väčšom bezpečí ako tu. Súhlasíte?  
Mohla som si vybrať ostať ležať tu, alebo ísť s ním.
,,Buď ma zabijú tu alebo tam.
Zasmial sa. ,,Začínate sa podobať Ravenovi, ale myslím, že on z toho radosť mať nebude.“ Povedal a zobral ma opatrne na ruky.
,,Tak to sme dvaja. Mimochodom ďakujem vám.“
,,To nič. Ešte pred odchodom. Ako ste si všimla, mám jednu schopnosť, nazvime to teleportácia. Je to úžasná vec a človek si ju zamiluje.“
Pes sa zrazu postavil a zavetril.
,,Čo sa deje Erosi? “ Pes otočil hlavu smerom k stromom a ľahol si.
,,Koho k nám vedieš Šán? “ Opýtal sa do vzduchu.
,,Vedie mňa,“ ozval sa Zepar a vyšiel z tieňov, nasledovaný rovnakým čiernym psom, ktorý si ľahol pri Diarmuida.
,,Boj skončil príchodom Leonarda, Demarca a Rafaela. Vydali sme sa ju hľadať, ale ako vidím je v lepšom stave než sme mysleli. Po ceste som stretol Šána, ktorý mi pomohol vás nájsť.“
,,Buď rád, že si to stihol. Keby Eros nezacítil váš pach, boli by sme u Taea.“
,,To mi došlo hneď, ako som ho uvidel. Zober ju k nemu, poviem to ostatným a prídeme za vami a Šána si zober so sebou.“
Diarmuid sa iba zasmial. Chytil ma pevnejšie a zrazu sme stáli v miestnosti.


6 komentářů:

  1. Dekuji, moc jsem se tesila na dalsi dil :)

    OdpovědětVymazat
  2. Děkuji za kapitolu.

    OdpovědětVymazat
  3. super kapitola, děkuji za další díl příběhu, moc se těším na pokračování.Ala

    OdpovědětVymazat