pondělí 21. října 2013

Bodyguard - Kapitola 2




O tri týždne skôr.

„Toto, páni, je váš cieľ. Gabrielle Huit. Gabby pre priateľov. Dvadsaťsedem ročná,  päť stôp a osem palcov vysoká a váži zhruba stotridsať libier.“
Sean Walker študoval ženskú fotografiu na stene pred ním. Husté hnedé vlasy, rovné ako drôt. Veľké hnedé oči, olivová pleť, bez viditeľných pieh. Bola totálne neopísateľná. Dokonale bezvýznamná. Ledaže sa koncentrujete na tie oči.

Hnedá  bola mixom medu a škorice –„Musím byť hladný, pretože sakra...“ a boli naplnené strašnou bolesťou. Ako agent pracujúci dvanásť rokov pre Rose Briar, nezávislú firmu, ktorá ponúkala bezpečné útočisko pre všetkých, ktorí majú neobyčajné schopnosti, rovnako aj deštruktívne pre každého, kto by tieto sily zneužil. Sean sledoval jej fotku dosť dlho, aby vedel, že jej život nebol len slnečný a sladký. Ale prežila, čo znamenalo, že bola silná. Obdivoval silu.
Fotka zmizla, nahradená inou, kde sa Gabby  prechádzala vonku, popri novej budove s apartmánmi. Rýchlo ju nasledovala fotka, kde prechádzala po chodníku, pomedzi ľudí a taxíky a usrkávala kávu.  Na ďalšej dala niekoľko dolárov dieťaťu. Peňazí Gabby nemala nadbytočne, ak správe o zostatku na bankovom účte – účet držala pod falošnou identitou – mohol veriť. Nakoniec, Sean ju videl v šerom klube, podnos držala v rukách, a nejaký muž siahal k jej zadku, kde ju uštipol.
„Je technopat.“ Bill, jeho šéf a muž, ktorý mal teraz na dozor Rose Briar, pokračoval.
„A čo?“ Sean a druhý agent Rose Briar, Rowan Patrick sa spýtali naraz. Vymenili si pobavený pohľad. Aj keď sa nepodobali, ľudia ich často obviňovali, že sú dvojičky.
„Technopat. Je ľudský počítač.“ Billova hlava bola naklonená na stranu. „Inu, niečo také.“ Pošúchal si rukami tvár. Síce jeho pleť mala farbu kávy, nejako sa však objavila sinavosť. „Začal by som od začiatku.  Len dúfam, že ste na to pripravený.“ Odmlčal sa. „Pred dvadsiatimi rokmi som bol v skupine agentov z Rose Briar, ktorí prepadli laboratórium patriace doktorovi Karlisovi Fassetovi. Bola to moja prvá misia, ale nikdy som na ňu nezabudol.“
Bill zdvihol malý čierny ovládač, stlačil tlačidlo a Gabriellina tvár zmizla a nová fotka nahradila jej miesto. Sean neznášal túto stratu - a to ho štvalo. Bola prácou, nie možné rande. Nový cieľ bol muž, asi po tridsiatke, chudý, takmer vycivený, s bledou pleťou a hrubými okuliarmi.
„Deti zmizli z ulíc za denného svetla, bez svedkov,“ povedal Bill. „Podozrievame, že sa stretávame, narážame na niekoho, sa dokáže teleportovať. Potom sme našli jedno z detí. Jeho hlava bola vyholená, mal rany a jazvy a emocionálnu traumu, ale podarilo sa mu doviesť nás do laboratória doktora Fasseta. Potom prostredníctvom nie doktorovho notesu, sme zistili, že bolo unesených desať detí. Deti, ktoré boli bez domova, rodičov a nikomu by nechýbali. Mal implantovať všetky druhy sračiek do ich mozgov, v podstate ich robil diaľkovým prijímačom.“
„Bastard.“ Povedal Rowan.
Rowan bol dobrý muž a ešte lepší agent. On a Sean mali mnoho spoločných akcií a zvyčajne pri svojich misiách sa stretávali len s malými vedľajšími stratami. S blond vlasmi, zelenými očami a môžeš-mi-veriť úsmevom, ľudia mali tendenciu privítať Rowana do svojho stredu, spýtať sa pár otázok. Nemôžu si pomôcť, ale chcú sa s ním spriateliť. Aj ho napodobniť.  Len neskôr, keď tá anjelská tvár odhalí diabolské zámery, ľutujú svoje rozhodnutie. 
„Tieto deti, nie sú  už viac deťmi, dokážu stiahnuť súbor z počítačov ďalších ľudí do svojich mozgov.“ Povedal Bill, jeho tmavé oči boli neľútostné. „Nepotrebujú sa ani dotknúť tej prekliatej veci. Ak je počítač zapnutý, majú prístup k tomu čo je vo vnútri.“
Waw. „Čo kódy a zašifrovanie?“
„Nie sme si ohľadne toho istý.“
Mlčal. So stiahnutým žalúdkom sa Sean oprel o svoju sedačku. Pokiaľ šlo o nadprirodzené schopnosti- tentoraz boli ohromujúce. A  dôsledky mohli byť strhujúce.  Vládne tajomstvá – ich prijatie. Žiadne tajomstvá – ich odber. Ak by sa niekto, ako tamten dostal do zlých rúk...
„Je to ešte horšie.“ Povedal Bill. „Doktor Fasset pustil všetky deti späť do divočiny, ako sa hovorí, predtým ako sme zistili, čo urobil. Premenoval ich, na aktuálne čísla po francúzsky. Jedinou dobrou vecou, ktorú urobil, bolo, že dal ich odtlačky do policajnej a vládnej databázy, aby ich mohol sledovať. Roky ich hľadáme a podarilo sa nám nájsť Quatre, ktorý nás doviedol k doktorovi, rovnako aj k Six a Neuf. Štyri, šesť a deväť. A nechajte ma povedať, navzdory ich menám a odtlačkov prstov, nájsť posledných dvoch nebolo ľahké. Niektoré z detí boli adoptované, ich mená znovu zmenené a ich súbory zapečatené. Niektorí z nich ich nepoužili. Gabrielle Huit, číslo osem, nikdy nepoužila celý rozsah schopností.“
„Tak ako si ju konečne našiel?“ spýtal sa Sean. 
  „Odišla zo siete, ale bola zatknutá pred pár týždňami pre napadnutie nejakého chlapa v kaviarni. Zlomila mu nos, vybila tri jeho zuby.“
Rowan sa zasmial. „Rozprávame sa o myške, na ktorú stačí ukázať, pravda?“
Nie je myška. Tie oči. Pomyslel si Sean znovu.
 „Prečo by to robila? Myslím tým, zbiť chlapa pijúceho kávu.“ Pre dôležitejšie veci ľudia odmietali fyzické násilie. Zvlášť ženy. Vyvarujú sa vybočenia z ich cesty a snažia sa nepodľahnúť tomu.
„Na otázku,“ odpovedal Bill, „povedala polícii, že mal vo svojom laptope detskú pornografiu. A mala pravdu.“
Dobré pre ňu, potom. Sean si len prial, aby tomu bastardovi vybila všetky zuby.
„Každopádne, skutočne sme už vytlačili desať kópii výtlačkov, hneď ako sme boli upovedomení, začali sme ju snímať-sledovať. Je tu v New Yorku čašníčkou v jednom nočnom klube. Volá sa Eye Candy.“
„Chceš od nás, aby sme ju zabili?“ spýtal sa Sean s nádychom... smútku. Áno, smútok. To neznamená, že by zaváhal. Mohol by obdivovať  ženského ducha, ale vždy spravil svoju prácu.
„Nie. Nie, nie, nie.“ Bill zodvihol ruky, tak že malé čierne ovládanie zakotvilo medzi jeho prstami. „Chceme ju študovať, zistiť o nej čo najviac, tak vás posielame, abyste získali jej dôveru. Ak ste tomu nerozumeli, opakujem znovu. Získať jej dôveru je rozkaz. Keď sme vypočúvali Quatre, jeho mozog sa samozničil a zabil ho- alebo jeho mozog spustil samodeštrukciu a zabil ho. Six s nami nechcela spolupracovať, ale takisto nechcela mať naďalej tie schopnosti, tak sme ju operovali, dúfajúc, že deaktivujeme, čo zostane. Ale znovu, čipy a drôty zapríčinili rovnaký druh sebadeštrukčnej reakcie a nezabilo to len dievča, ale aj ľudí, čo ju operovali.
Rowan sa predklonil a oprel svoje lakte na štvorec stola pred ním. „Čo sa stalo poslednému“. „Neuf?“
Bill sa nepatrne nahrbil. „Udržiavali sme ho spokojného, ale pod zámkou. Nevedeli sme, čo s ním robiť,*-* ale nechceli sme ho prepustiť na slobodu, aby ho využili iní. Zvýšený stres spôsobil  zrútenie. Už po pätnástich dňoch sme ho našli mŕtveho v jeho cele.“
Sean a Rowan zdieľali ďalší pohľad, tento  bol - Oh, kurva. Sean premýšľal. Žiadny stres. Musí dosiahnuť dievčinu  dôveru a byť opatrný, nevyvolať stres po dlhšiu dobu.
Pretrel si tetovania na spánkoch.  Boli to víriace  keltské vzory, ktoré miloval a zároveň nenávidel.  Normálne ho akcia upokojovala. Tentokrát nie. „Ako chceš, abysme to urobili?“
„Pamätáte sa, ako som povedal, že pracuje v nočnom klube?“ Bill počkal na ich prikývnutie. „S majiteľom klubu, Thomasom Waylandom, sme sa dohodli tak, že nám predal klub ako výmenu za slobodu a jednosmernú letenku z krajiny.“
„To od neho bolo pekné.“ Povedal Rowan so smiechom.
Bill sa zaškľabil. „Bolo, ze? Máme vo vnútri agenta už dva týždne, ženu, ale nemala veľa šťastia. Gabrielle sa drží od ostatných. Myslíme si, že priateľovi by sa mohla otvoriť a ľahšie by nám pomohla.“ Keď skončil, jeho pohľad sa zameral na Rowana.
„Já? Znovu?“ spýtal sa Rowan, ukazujúc na svoj hrudník. Zamračil sa. Gabby ho nepriťahovala a on mal rád pestrosť  a sex – akokoľvek a kdekoľvek to šlo. „Sú už Vianoce?“
Sean nebol prekvapený, že blondiak bol vybratý za milenca. Ako každý agent Rose Briar, Rowan ovládal nadprirodzené sily a bolo isté, že Seanove sily boli vedľa jeho mizerné. Sean mohol manipulovať s tieňmi. Rowan si mohol prečítať ženskú  túžbu... a dať jej presne to, po čom túži – bez jediného slova. Gabrielle Huit nebude mať šancu.
A nespôsobovalo to, že každý jeden sval v Seanovom tele sa napol zlosťou. To nie. Skutočne.
„Budeš bohatý  podnikateľ.“ povedal Bill agentovi.
„Jednoduché. Ale čo si myslíte, že sa tej Gabrielle bude páčiť?“ Dvoma prstami si Rowan prešiel po zarastenej čeľusti. „No, teda okrem tejto mojej krásnej tváre.“
Bill prešiel k stolu pri protiľahlej stene, vzal niekoľko listov papiera a podal ich Rowanovi.
„Bentley, naša žena vo vnútri, zostavila profil  o tom čo si cieľ asi myslí a  akého muža bude preferovať. Gabrielle je znechutená z patrónov klubu, myslí si, že sú podvodníci a klamári. Zbožňuje latte, ale nechodí často do kaviarne. Príliš veľa zvrhlíkov s laptopmi, predpokladám. Preto nebudeš pervezák ale slušňák- perverzný ale slušný. Budeš piť kávu a budeš senzibilný. Možno by si mal čítať poéziu alebo iný druh sračiek. Oh a ak by si myslela, že zvažuješ manželstvo, ešte lepšie. To by ti pomohlo v dôveryhodnosti.“
Rowanov úsmev nezaváhal. „Dám do laptopu zaľúbené kvízy a listy od mojej mamy a tak sa uistí, že dôvod, prečo som ju zavolal do svojej kancelárie, je len zoznámenie sa s novým šéfom.“
„A moja práca?“ spýtal sa Sean.
„Oči a uši.“ Odpovedal Bill. „Pre všetkých ostatných budeš len najaté svaly. Tak to potom nebude divné, keď budeš stále okolo, všetkým sa do všetkého budeš pléct, zatiaľ čo budeš chrániť Rowana a jeho zamestnancov. A áno, budeš musieť chrániť Gabrielle. Nemyslíme si, že niekto vie, kto je alebo čo dokáže, ale tajomstvá majú spôsob, ako sa dostať von...“

***
O dva dni neskôr,sa Sean konečne stretol tvárou v tvár s Gabrielle Huit. Rowan bol u svojho stola, pijúc pohár kávy, ktorú nemal v skutočnosti rád, so svojím laptopom pred sebou, s  vyrovnaným chrbtom, vystretými ramenami  a tvárou bez výrazu.
Osobne, nebolo na nej nič myšie. Jej hnedé vlasy žiarili ako  hodváb, lesknúce  sa na svetle. Jej oči boli med a škorica, presne ako Sean predpokladal, len si nevšimol dĺžku a hrúbku jej rias, rámujúce tie oči a a lá stiahnúť-moje-nohavičky-dolu-zubami. Jej nos bol malý, delikátny, lícne kosti len trochu zaoblené. Jej pery boli šťavnaté a ružové a jej pleť sýte zlato. A mala pehy. Na nose.
Rowan by sa vystatoval, potom keby sa s ňou vyspal.
Sean zaťal dlane v päsť po stranách svojho tela.
„Som tak rád, že ťa stretávam, Gabrielle,“ povedal Rowan, jeho hlas bol jemný ako škótska. „Ako som už spomenul počas stretnutia so zamestnancami, moje meno je Rowan Patrick a som novým majiteľom Eye Candy. Ten muž za mnou je Sean Walker, bodygard, vyhadzovač a priateľ. Teraz, ešte predtým než začneme, môže ti Sean ponúknuť niečo? Šálku výbornej kávy, možno?“
Na moment stíchol. Gabrielle neprehovorila, ani sa nepohla na svojej stoličke. Jednoducho tam sedela, ticho a pokojne.
Sťahovala súbory z Rowanovho počítača práve teraz?
Zvraštila obočie a o pár sekúnd jej úsmev nadvihol kútiky úst. Yep. Práve otvorila súbory. Otázkou je, či sa jej páčilo, čo v ňom našla.
„Gabrielle,“ ozval sa Rowan, keď sa jej výraz opäť vyjasnil.
„Čo?“ Žmurkajúc, pokrútila hlavou. „Oh, Pardon. Prosím, volajte ma Gabby.“
Seanovi sa páčil zvuk jej hlasu. Trochu chrapľavý, veľmi zvodný.
„Dala by si si kávu, Gabby? Vždy ju mám pri sebe, pretože ju zbožňujem.“ Povedal Rowan. „Alebo chceš niečo na ukľudnenie? Vyzeráš nervózne. Sean ti rád donesie niečo, čo ťa upokojí.“
Samozrejme, že áno. Veď bol len obyčejným poslíčkom.
„Nie, ďakujem.“ Jej pohľad preletel po Seanovi. Netrvalo to dlhšie ako pár sekúnd, ale cítil teplo celou cestou jej pohľadu. „Som v poriadku.“
Rowan si usrkol z pohára. „Dobre, nie je dôvod byť nervózny, uisťujem ťa. Toto je len informatívne stretnutie pre nás, aby sme sa spoznali.“
Nepohla sa ,ani sebou nešklbla. „Nie som nervózna.“
„Oh. Teda, dobre.“ Rowan počkal, kým ešte niečo nepovie, ale neurobila to. S povzdychom, udrel prsom do papierov pred ním. „Tvoja zložka hovorí, že tu pracuješ už šesť  mesiacov.“
„To je pravda.“
Nasledovala dlhšia pauza ako čakal na jej doplnenie. Znovu to neurobila.
Rowan si položil hlavu späť na opierku. „Čo si robila, pred príchodom sem?“
Poznali jej odpovede, keďže si ju overili, rovnako aj jej aliasy, ale chceli vedieť, po prvé, či bude klamať, a po druhé, či sa im otvorí.
„Pracovala som ako čašníčka pre iný klub.“
Pravda. Ale rovnako ako predtým, neotvorila sa príliš.
Rowan zaškrípal zubami a preplietol si ruky okolo pásu. Zamračil sa. Bolo to frustrujúce. Ženy mu už v tomto čase ponúkali svoje nohavičky.
 „Tak... páči sa ti tu pracovať?“ spýtal sa Rowan.
„Áno.“
 Seanovi zacukali pery.
Konečne Gabbin pohľad sa zdvihol a uzamkol s jeho, hnedá proti modrej. Vedel, že videla jeho pobavenie. Videl... absolútne prázdny pohľad. Jej výraz bol úplne nečitateľný.
Nebol sklamaný. Skutočne. Aspoň Rowan bol vyradený, takisto.
Hej, predpokladali, že bude chcieť, aby uspel.
Bože, čo to bolo za dievča, ktoré zatočilo s jeho zdravým rozumom? Nepoznal ju, nikdy s ňou nehovoril a nebol ten, kto s ňou mal spať. Nie, nebude ten, kto sa ponorí do jej mäkkého tela, nevypočuje si jej vášnivé výkriky vo svojich ušiach a jazdiť po vlnách rozkoše.
Jeho dlane sa zovreli v päsť, znovu, uvedomil si.
„Chcem, aby si bola šťastná v práci u mňa rovnako ako u starého šéfa.“ Rowan zdvihol pero a začal ním klepať po svojom kolene. „Keď budeš mať nejaký problém, ak ti dá niekto poriadne zabrať, príď za mnou a ja sa o to postarám.
„Prídem. Ďakujem.“ Vyskočila na nohy, rozhovor sa pre ňu zrejme skončil.
Rowan neprehovoril, keď sa otočila na päte a šla k dverám. Neprehovoril, keď ich otvorila, opustila a zavrela ich za sebou miernym pribuchnutím. Potom sa obrátil na svojej stoličke a prispôsobil sa Seanovi s temnou žiarou.
„Čo sa práve, do pekla, stalo?“
„Volá sa to strikeout.„ povedal sa škeriaci Sean. „Nikdy som ťa nevidel takto naraziť a vybuchnúť ako teraz, môj priateľu.“
„Viem. Je to trápne. Myslím to naozaj.“ Rowan si zaplietol prsty vo svojich vlasoch. „Mal si lepšiu odozvu ako ja.“
„Prosím ťa, nemám nič, rovnako ako ty.“
Rowan sa naň rozpačito usmial. „Viem, Ale cítil som pulzujúce teplo z teba v momente, keď vstúpila do kancelárie. Potom som uvidel fantázie o nej, keď si sa rozhodol, že je kosť. Tak chceš ju, ha?“
Seanovi sa vytratil úsmev, ale podarilo sa mu pokrčiť ramenami. „Na tom nezáleží. Zachytil si jej fantázie o mne?“
Povzdychol si. „Prepáč. Jej myseľ bola oddelená blankou od tej mojej. Nemohol som vybrať ani jednu myšlienku, emóciu alebo túžbu. Je to ako keby fungovala na inej frekvencii ako zvyšok sveta.“
Pravdepodobne áno, so všetkými drôtmi a čipmi v hlave.
„Stále,“ Rowan pokračoval, „môžeme zavolať Billovi a povedať mu, že ty si ten, kto by mohol-“
„Ani náhodou.“ Slová horeli na jeho jazyku a nenávidel sám seba pretože to povedal, ale nemohol to vziať späť. Úspech bol príliš dôležitý. „Neprobouzím v ženách zrovna dôveru. Práve naopak, to je fakt. Niečo vo mne robí ľudí nedôverčivých každom mojom slove alebo akcii.“ Najskôr kvôli jeho vzťahu s tieňmi a temnotou. Museli to vnímať na inej úrovni. „Si lepší romantik, ja lepší zabijak.“
Rowan prikývol napriek odporu. „Myslel som si, že ju mám, keď sťahovala moje súbory. Pousmiala sa.“ Pokrútil hlavou zamyslene. „Aj keď sme sami nenormálni, je zvláštne premýšľať nad tým, čo človek dokáže. Tým myslím, správať sa ako počítač.
„Yeah.“ Sám sa divil všetkému čo dokázala. O čom nemali vedieť.
Ďalšie povzdychnutie. „Čo budeme robiť teraz?“
Nemal by o tom premýšľať. „Urobíme to, v čom sme nejlepší.  Dopracuješ sa do jej nohavičiek a ja eliminujem každého, kto sa ťa pokúsi  zastaviť.“ Seba nevynímajúc.

14 komentářů: