sobota 15. prosince 2018

Čím bližšie přijdeš - Kapitola 23




Jase sa strhol zo spánku. V jednej chvíli spal ako zabitý, a v druhej mal oči dokorán a ťažko dýchal. Pokožku mu pokrývala vrstva potu. Poobzeral sa okolo seba – uvedomil si, že to nie je jeho izba. Ani cela.
Je u Brook Lynn. V jej posteli.
Pohľad mu padol na štíhle telo ležiace vedľa neho. Štrbinou medzi závesmi prenikali lúče raňajšieho slnka a dopadali na jej spiacu siluetu. Šípková Ruženka. Jemné črty orámované kaskádami blond vlasov, teraz rozstrapatených z toho, ako ich zvieral. Dlhé riasy vrhali tiene na ružové líca. Pery mala ešte stále červené a trochu opuchnuté od jeho bozkov. Jase sa uvoľnil. Som späť tam, kam patrím.
Lenže na ako dlho?
Vravela, že sa ho bojí. Mrzelo ho to, ale nemohol jej to zazlievať. Dobre vedel, čo ona ešte len začínala tušiť: aký temný dokáže byť jeho hnev. Už dlho ho nič nedohnalo až do úplnej krajnosti, ale čo ak má pravdu? Čo ak sa jedného dňa zlomí a ublíži jej?
Náhle mu prišlo zle a vstal z postele. Dával pritom pozor, aby ju nezobudil. Nemala vlastnú kúpeľňu, takže použil tú na chodbe. Našiel nerozbalenú zubnú kefku a napadlo ho, či ju nekúpila preňho, prv než sa priznal.

čtvrtek 13. prosince 2018

Nejtemnější podlehnutí - Kapitola 16




Strider schmatol Kaiu okolo pása a to tak bleskovo, že mu v tej rýchlosti vietor postrapatil vlasy. Nebol však dosť rýchly, takže vo chvíli, keď si ju prehodil cez plece, už mala Haidee na oboch lícach krvavé škrabance.
Haidee sa od šoku nezmohla na reakciu, nie to ešte aby sa bránila. Čo sa jej vôbec nepodobalo. Nikto nemal obranné inštinkty ako Haidee. Buď zakopla alebo ju absencia Nenávisti spomalila.
„Nedotýkaj sa ho. Nehovor s ním. Už nikdy!“ zavrčala Kaia hlasom podfarbeným zúrivosťou, temnotou a škrekotom inej bytosti.
„Dočerta Kaia.“ Strider ju plesol po zadku. Vôbec si to nevšímala. Pokúšala sa mu vykrútiť a nešťastnou náhodou ho kopla do brucha. Silno. Prudko vydýchol, prehlo ho a takmer ju pustil. Keď sa spamätal, znova ju pevne chytil, jednou rukou za nohy a druhou na chrbte. Doparoma, bola celá žeravá! A to doslova. Sálalo z nej teplo, spaľovalo ho.
Vyhrať?

úterý 11. prosince 2018

Stratená temnota - Kapitola 22




„Nemôžeš odtiaľto premiestniť civilistov?“ opýtala sa ozbrojená Lena, kráčajúc po dlhej príjazdovej ceste, po ktorej aj s Angelicou mierili k hranici pozemku.
Anjel bezradne pokrútil hlavou. „Nech použili akúkoľvek mágiu, bráni mi v tom. Ani džinom sa sem nepodarí dostať. Viem sa pohybovať len v rámci areálu.“
Možno je to lepšie. Jej rodičia sú aspoň v bezpečí. Levent ich zobral do Dánska niekedy uprostred noci. Keď sa mu nepodarí vrátiť sem, domyslí si že niečo nie je v poriadku. Nervózne kráčala vpred, neustále sa pohrávajúc s rukoväťou dýky za opaskom.
„Ľutuješ to?“ opýtala sa po chvíli ticha Angelica.
Zvedavo k nej otočila hlavu. „Čo?“

sobota 8. prosince 2018

Čím bližšie přijdeš - Kapitola 22




Život stál za hovno.
Práve keď sa veci začínali zlepšovať, keď mala Brook Lynn pocit, že začína jej raj na zemi, zasiahol osud. Zaviazal jej oči, prinútil ju otočiť sa tisíckrát okolo svojej osi a vstúpiť priamo do pekla.
Ako sa mohla v Jaseovi tak zmýliť? Ako si mohla o chlapovi, čo sedel, myslieť, že je policajt alebo vojak?
„Dobre,“ počula povedať Jessie Kay, „dosť bolo trucovania.“
Brook Lynn rozlepila oči. Sestra ležala na jej posteli. Čo sa stalo?
„Netrucujem. Rozmýšľam. V tom je veľký rozdiel.“
Od ich rozchodu – nie nie, oni sa nerozišli. Od rozhodnutia dať si prestávku – to už znie lepšie – opustila svoj dom len raz, keď ju Kenna vytiahla na ďalšiu skúšku šiat v nádeji, že jej zmena prostredia prospeje... Ale keď jej priateľka videla, ako vzlykajúc dookola rozpráva predavačke o tom, aký je život nespravodlivý, radšej ju už druhýkrát nikam nevolala.

čtvrtek 6. prosince 2018

Nejtemnější podlehnutí - Kapitola 15




Kaia vedela, že Strider vie byť poriadne protivný a myslela si, že sa jej to na ňom páči. Teraz si bola istá, že ho táto jeho vlastnosť zabije. Pretože ona ho určite zavraždí! Bolestivo. Potom, ako mu vypije všetku krv.
Viete, čo boli tie „veľké plány,“ ktoré s ňou mal? Ďalšie pitie krvi. Alebo to tak aspoň vyzeralo. Odkedy sa zobudila, uplynul už celý deň a on ju za celý ten čas pustil akurát tak k jeho zápästiu.
Pravdaže sa postará, aby to oľutoval. Musí mu ukázať, s akými následkami sa bude musieť vysporiadať, ak ju bude zavádzať, aby si myslela, že ju pobozká, dotkne sa jej a ešte všeličo iné. Napríklad, že sa s ňou hriešne pomiluje, až sa im obom rozletia srdcia.

úterý 4. prosince 2018

Stratená temnota - Kapitola 21




Drew bol príliš emočne vyčerpaný, aby v ten deň čelil svojim staronovým bratom. S Lenou sa vrátili do jeho komnát, kam si na súkromnú večeru prizval jej rodičov a samozrejme Rashmi.
Lana a Nikolai boli sami zmätení z nových informácií, ale ich hnev z dcérinho nečakaného manželstva akosi poľavil. Zistili, že na svete sú aj horšie veci. Svoju pozornosť venovali neposednému dievčatku, ktoré len teraz objavovalo vlastnú slobodu. Rozprávali jej o Leniných bratoch, ich paláci v Dánsku, a miestach kam ju chcú zobrať.

sobota 1. prosince 2018

Čím bližšie přijdeš - Kapitola 21




Jaseove slová sa jej ozývali v hlave. Posledných deväť rokov som strávil vo väzení.
Brook Lynn sa zasmiala. Tak tento mu vyšiel! Lebo to bol vtip, však? Istotne to bol vtip. Muž, s ktorým chodí, nemôže byť bývalý trestanec. Nemohol urobiť niečo natoľko strašné, že za to musel stráviť takmer dekádu za mrežami.
„Nerob si zo mňa srandu,“ povedala.
„Nerobím.“ Hovoril to smrteľne vážne.
V žilách sa jej začali vytvárať kryštáliky ľadu.
„Určite máš otázky,“ povedal.
„Myslím to vážne,“ nedala sa. „To nie je vtipné.“
„Ja nežartujem,“ zopakoval.

čtvrtek 29. listopadu 2018

Nejtemnější podlehnutí - Kapitola 14




Existovala nepatrná šanca, že Wiliam možno zašiel trošičku priďaleko. On by bol pravdaže prvý, kto by priznal, že možno urobil malilinkú chybičku. Či už je to chyba, alebo nie – a pravdepodobne nie – nebola to jeho vina, pomyslel si, keď odkopával z cesty to, čo zostalo z Gillyiných rodičov.
Ak to má zhrnúť: sami to chceli. Doslova o to žiadali. Počas „práce“ si pospevoval „Scotty doesnknow“ od Lustry – bola to jedna z jeho obľúbených piesní, lebo mal pocit, že jej text hovorí o jeho živote. Priebežne svojim obetiam pichal adrenalínové injekcie, aby mu nedajbože neomdleli. Samozrejme im aj podviazal žily, aby nevykrvácali.
Keď vám pri mučení pacient omdlie alebo vykrváca, oberie vás to o všetku radosť.
Ku koncu, keď si uvedomili, že niet nádeje na prežitie, ich prosby a fňukanie nabrali na intenzite. Až keď sa priznali k svojim hriechom, a rozzúrili ho do nepríčetnosti, lebo sa ukázalo, že Gilly trpela oveľa viac, než si myslel, konečne im vyhovel a skončil to s nimi. Takmer si želal, aby to neurobil. Bolo by pekné predĺžiť ich spoločne strávený čas ešte o niekoľko dní. Kašľať na to.
Teraz musí trochu poupratovať.

úterý 27. listopadu 2018

Stratená temnota - Kapitola 20




V Nerovej pracovni nastalo ticho ako po konci sveta. Drew neveriacky civel na Helia, muža ktorý ho premenil a platil za držanie kráľov pohromade, a ktorý tu tvrdí, že je jeho otcom.
Otcom!
„Ty si už vážne senilný, Helio,“ vysmial ho. „Narodil som sa ako človek. Ty si ma len premenil a aj to proti mojej vôli!“

sobota 24. listopadu 2018

Čím bližšie přijdeš - Kapitola 20




Zvládnem to. Som v pohode. Až na to, že to pravdepodobne nezvládnem a rozhodne nie som v pohode.
Brook Lynn kráčala po Fragaria Street, smerom k Lintzovmu autoservisu a snažila sa nabrať odvahu. Ešte nikdy sa nemusela s nikým rozchádzať. Nie je to o tom nájsť tie správne slová, pretože žiadne neexistujú. Je to o nádeji, že mu nezničím sebavedomie, hoci tomu pravdepodobne bude tak.
Jase šiel po jej boku. Krok mal rázny a telo napäté.